Štúdie a policy briefy EMN

Štúdia skúma rozdiely v návratových procedúrach jednotlivých členských štátov EÚ a konkrétne prekážky, ktorým tieto štáty čelia pri návrate neúspešných žiadateľov o azyl. Štúdia poskytuje tiež prehľad národných politík členských štátov EÚ v oblasti návratov ako aj prehľad legislatívnych rámcov. Ďalej sa venuje situáciám, kedy návrat štátnych príslušníkov tretích krajín nie je okamžite možný, praxi využívanej členskými štátmi EÚ v týchto situáciách, ako aj nástrojom, ktoré sú využívané na motiváciu neúspešných žiadateľov o azyl opustiť územie EÚ.

Štúdia ponúka komplexný prehľad politík a praxe v oblasti fungovania presídľovacích a humanitárnych prijímacích programov a schém, ako aj programov súkromného sponzorstva pre utečencov v členských štátoch EÚ a v Nórsku. Štúdia analyzuje vnútroštátny politický kontext a venuje sa predovšetkým metódam a kritériám pri výbere osôb navrhnutých na presídlenie, činnostiam vykonávaným pred odchodom do krajiny presídlenia, integračným opatreniam po príchode, ako aj prekážkam a osvedčenej praxi pri realizácii presídľovacích a humanitárnych prijímacích programov/schém v Európe.

Štúdia sa venuje legislatívnej a praktickej stránke podmienok prístupu na trh práce jednotlivých kategórii osôb s udelenou medzinárodnou ochranou a rozoberá aj typy udelených pobytov týmto osobám. Štúdia rozpracováva rôzne podporné nástroje súvisiace s uľahčením prístupu na trh práce, analyzuje koordináciu medzi príslušnými útvarmi a inými subjektmi v oblasti integrácie a mapuje dobrú prax ako aj prekážky, ktorým členské štáty EÚ v tejto oblasti čelia.

Táto malá tematická štúdia EMN skúma a porovnáva rozdielne legislatívne rámce, postupy a prax členských štátov EÚ, umožňujúce štátnym príslušníkom tretích krajín zmeniť svoj migračný status, ako aj podmienky spojené s týmito zmenami. Cieľom štúdie je tiež informovať o rozsahu práv, ktoré žiadateľ získa pri zmene pobytu v porovnaní s predchádzajúcim statusom ako aj zanalyzovať motivácie členských štátov EÚ povoliť takéto zmeny statusu. Štúdia sa zameriava aj na existujúce prekážky, dobrú prax a skúsenosti štátov v tejto oblasti.

Dokument obsahuje hlavné indikátory monitorovania a hodnotenia AVR(R) v EÚ. Cieľom tohto spoločného rámca je podporiť monitoring a hodnotenie AVR(R) v EÚ, povzbudiť členské štáty, aby začali monitorovanie a hodnotenie vykonávať, zlepšiť kvalitu monitorovania a hodnotenia AVR(R) a pomôcť v zbere porovnateľnejších informácií. Spoločnú metodológiu môžu členské štáty implementovať dobrovoľne, pričom ju môžu využiť pri vytváraní efektívnejších programov AVR(R).

Tento policy brief sumarizuje trendy v žiadostiach o azyl a v pohybe migrantov z krajín mimo EÚ v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) za obdobie posledných rokov do septembra 2015. Opisuje kľúčové trasy, ktoré využívajú migranti na ceste do EHP a krajín, v ktorých následne žiadajú o azyl, ako aj niektoré výsledky týchto žiadostí. Zameriava sa na krajiny EÚ, v ktorých bolo podaných najviac žiadostí o azyl, konkrétne Nemecko, Švédsko, Taliansko, Maďarsko, Veľká Británia, Rakúsko, Holandsko a Belgicko. Vzhľadom na svoju geografickú polohu ako súčasť kľúčovej migračnej trasy bolo podľa potreby zaradené aj Grécko. Okrem členov EMN poskytli údaje aj Frontex a Eurostat.

Štúdia poskytuje informácie o rozsahu, charakteristike a trendoch v oblasti prevádzačstva migrantov z tretích krajín do EÚ. Zároveň analyzuje právne a politické rámce, ako aj programy a operačné reakcie, ktoré zaviedli vybrané členské štáty EÚ a tretie krajiny v boji proti prevádzačstvu do EÚ. Výskum vychádzal z ad hoc otázky EMN, rozhovorov s rôznymi subjektmi na medzinárodnej a národnej úrovni a úrovni EÚ a piatich prípadových štúdií, ktoré sa zameriavajú na konkrétne trasy prevádzaných migrantov. Štúdiu vypracovalo konzorcium pozostávajúce z Optimity Advisors, Medzinárodného centra pre rozvoj migračnej politiky (ICMPD) a Európskej rady pre utečencov a exulantov (ECRE), ktorí boli poverení Európskou komisiou.

Malá tematická štúdia informuje o rôznych postupoch, ktoré sa využívajú v členských štátoch EÚ a v Nórsku na zabezpečenie prístupu neregulárnych migrantov k informáciám o možnosti návratu vrátane dobrovoľného a asistovaného dobrovoľného návratu. Okrem toho uvádza prehľad o odhadovanom rozsahu neregulárnej migrácie. V súvislosti s poskytovaním informácií o dobrovoľnom návrate neregulárnym migrantom, ktorí nie sú v kontakte s oficiálnymi inštitúciami, štúdia poukazuje na hlavné výzvy, ktorým čelia členské štáty, informuje o národných postupoch, do ktorých sú zapojené migračné a azylové úrady, iné verejné inštitúcie a iné subjekty, opisuje úlohu rôznych aktérov, poskytuje detaily o používaných nástrojoch ako aj o hodnotení efektívnosti týchto nástrojov.