Štúdie a policy briefy EMN

Tento briefing paper je výstupom z okrúhleho stola, ktorý zorganizovala Európska migračná sieť (EMN) v spolupráci so Spoločným výskumným centrom (JRC) a Generálnym riaditeľstvom EK pre migráciu a vnútorné záležitosti (DG HOME) 5. novembra 2020. Podujatie poskytlo príležitosť na diskusiu ohľadom politiky EÚ v oblasti pracovnej migrácie a možných benefitoch i výzvach, ktoré vznikajú pri dvoch odlišných prístupoch k pracovnej migrácii, a to pri prístupe zameranom na sektory ekonomiky alebo na zručnosti.

Štúdia analyzuje profil sezónnych pracovníkov a sektory, v ktorých pracujú. Venuje sa národným stratégiám a prijatým opatreniam na ich získavanie a zároveň zisťuje mieru pokrytia potrieb pracovného trhu týmito pracovníkmi. V súvislosti s pandemickou situáciou, počas ktorej bola štúdia vypracovaná, sa venuje aj vplyvu COVID-19 na zamestnávanie sezónnych pracovníkov. V poslednej kapitole pokrýva uplatňovanie ochranných aspektov a práv sezónnych pracovníkov, ktoré vychádzajú zo smernice o sezónnych pracovníkoch.

Prehľad popisuje základnú organizáciu politík v oblasti migrácie a azylu štátnych príslušníkov tretích krajín v Slovenskej republike z hľadiska inštitúcií a ich vzájomných vzťahov. Dokument obsahuje informácie platné k septembru 2020. Prehľady sú k dispozícii aj pre iné členské štáty EÚ a Nórsko.

Štúdia poskytuje prehľad o súčasných trendoch, legislatívnom a politickom rámci ako aj o skúsenostiach z 24 členských krajín a Nórska v oblasti získavania občianstva príslušníkmi tretích krajín. Popisuje ako sa národné politiky v tejto oblasti vyvíjali za posledných päť rokov, aké sú kritériá a procesy získavania občianstva, ako dlho môže proces nadobudnutia občianstva trvať a aké sú s tým spojené náklady, aký druh podpory poskytujú členské krajiny EÚ cudzincom, ktorí by chceli občianstvo získať, a ako je vnímané získanie občianstva vo vzťahu k integrácii migrantov do spoločnosti hosťujúcej krajiny. Štúdia takisto poskytuje informácie o vplyve infekčnej choroby COVID-19 na spracovávanie žiadostí o občianstvo. Viac informácií vo videu.

Legislatíva EÚ v oblasti azylu vyžaduje od členských štátov, aby svoju azylovú legislatívu a prax harmonizovali v súlade so Spoločným európskym azylovým systémom (Common European Asylum System  - CEAS). Na úrovni EÚ existujú dva harmonizované statusy medzinárodnej ochrany – status utečenca a status doplnkovej ochrany, avšak rôzne druhy ochrany existujú aj na národnej úrovni v jednotlivých členských krajinách. 

Cieľom štúdie je poskytnúť prehľad o statusoch ochrany, ktoré udeľujú členské štáty EÚ a Nórsko na základe národnej legislatívy. Jej súčasťou je súhrn informácií o dôvodoch na ich udelenie, postupoch, rozsahu práv, dĺžky platnosti a pod. Štúdia čiastočne aktualizuje údaje zo štúdie EMN vypracovanej v roku 2010 pod názvom Postupy udeľovania ochranných štatútov neharmonizovaných na úrovni EÚ.

Viac ako polovica členských štátov EÚ sa domnieva, že prilákanie a udržanie inovatívnych podnikateľov a začínajúcich podnikov z tretích krajín podporí ekonomický rast, inovácie a zvýši globálnu ekonomickú konkurencieschopnosť. Preto v posledných rokoch zaviedli rôzne legislatívne opatrenia, ako sú osobitné víza alebo povolenia na pobyt pre inovatívnych podnikateľov z tretích krajín. Súhrnná správa štúdie Európskej migračnej siete Spôsoby migrácie pre start-up projekty a inovatívne podnikanie v EÚ a v Nórsku identifikuje faktory a predpoklady na prilákanie a udržanie inovatívnych podnikateľov z tretích krajín a skúma rôzne prístupy, vrátane konkrétnych schém a nástrojov. Štúdia tiež skúma úlohu miest, regiónov a podnikateľskej infraštruktúry pri získavaní zakladateľov a zamestnancov start-upov.

Nová súhrnná správa štúdie Európskej migračnej siete (EMN) poskytuje prehľad skúseností a existujúcich postupov v členských štátoch EÚ, Nórsku a Švajčiarsku, voči príjemcom medzinárodnej ochrany, ktorí cestujú späť do svojej krajiny pôvodu. Štúdia tiež skúma motiváciu dotknutých jednotlivcov ako aj to, akým spôsobom  takéto prípady posudzujú štátne orgány v krajinách, ktoré im priznali postavenie utečenca.

Väčšina krajín, ktoré sa do štúdie zapojili, považuje cestovanie do krajiny pôvodu za náznak toho, že ochrana už nemusí byť potrebná. To môže viesť k preskúmaniu účelu cesty a prehodnoteniu štatútu medzinárodnej ochrany. Hlavné zistenia súhrnnej správy štúdie Cestovanie osôb s medzinárodnou ochranou do krajiny pôvodu približuje aj nové video.

Prilákanie študentov z tretích krajín predstavuje pre EÚ alternatívu k nelegálnej migrácii a príspevok ku konkurencieschopnejšiemu hospodárstvu EÚ. Aké konkrétne politiky a postupy zaviedli členské štáty na prilákanie zahraničných študentov? Existujú nejaké osobitné stimuly na ich udržanie po ukončení štúdia? Aké sú hlavné výzvy? Aké dvojstranné a viacstranné dohody o spolupráci s tretími krajinami prijali členské štáty v súvislosti s medzinárodnými študentmi?

Na tieto a ďalšie otázky odpovedá súhrnná správa štúdie Prilákanie a udržanie zahraničných študentov v EÚ. Štúdia poskytuje stručný prehľad o trendoch, výzvach a osvedčených postupoch ako aj o národných politikách zavedených v  členských štátoch na prilákanie medzinárodných študentov  z tretích krajín.