Štúdie a policy briefy EMN

Štúdia mapuje prístupy členských krajín EÚ a Nórska pri manažovaní dát získaných v rôznych fázach azylového konania (od vyjadrenia úmyslu podať žiadosť o azyl, cez registráciu, po samotné podanie a preskúmanie žiadosti) a pokrýva situáciu a vývoj v tejto oblasti za obdobie rokov 2014-2020. Poskytuje porovnateľné informácie a príklady, ktoré sa týkajú rôznych aspektov manažovania dát, vrátane krížovej kontroly s národnými a medzinárodnými databázami, hodnotenia kvality získaných údajov a ochrany osobných údajov. Taktiež mapuje výzvy a odpovede na ne. Štúdia sa stručne zaoberá i dopadom pandémie COVID-19 na manažovanie dát v azylovom konaní. Štatistické údaje pokrývajú obdobie rokov 2014-2019.

Správa EMN „Deti v migrácii“ mapuje pokrok, ktorý členské štáty EÚ a Nórsko uskutočnili v roku 2019 vzhľadom na implementáciu odporúčaní vyplývajúcich z Oznámenia Európskej komisie o ochrane migrujúcich detí. Správa pokrýva tieto oblasti ochrany: rýchla a komplexná identifikácia a ochrana, zabezpečenie adekvátneho prijatia v EÚ, zabezpečenie rýchleho a účinného prístupu ku konaniam, v rámci ktorých sa určuje status a uplatňovanie procedurálnych záruk, zaistenie za účelom návratu maloletých bez sprievodu a rodín s deťmi, zabezpečenie udržateľných riešení, prechod do dospelosti, prierezové činnosti.

Briefing paper je výstupom okrúhleho stola, ktorý na tému udržateľnej migrácie z Afriky do Európy, zorganizovali Európska migračná sieť (EMN) a EMN Nórsko 9. decembra 2020. Zaoberá sa konceptom udržateľnej migrácie berúc do úvahy celkový prístup: od krajín pôvodu po cieľové krajiny. Vďaka účasti tvorcov politík, výskumníkov a odborníkov zastupujúcich rôzne odvetvia a pohľady podujatie prispelo k lepšiemu porozumeniu toho, ako navrhnúť politiky udržateľnej migrácie, ktoré sú na prospech Európe i mimoeurópskym krajinám.

Tento briefing paper je výstupom z okrúhleho stola, ktorý zorganizovala Európska migračná sieť (EMN) v spolupráci so Spoločným výskumným centrom (JRC) a Generálnym riaditeľstvom EK pre migráciu a vnútorné záležitosti (DG HOME) 5. novembra 2020. Podujatie poskytlo príležitosť na diskusiu ohľadom politiky EÚ v oblasti pracovnej migrácie a možných benefitoch i výzvach, ktoré vznikajú pri dvoch odlišných prístupoch k pracovnej migrácii, a to pri prístupe zameranom na sektory ekonomiky alebo na zručnosti.

Štúdia analyzuje profil sezónnych pracovníkov a sektory, v ktorých pracujú. Venuje sa národným stratégiám a prijatým opatreniam na ich získavanie a zároveň zisťuje mieru pokrytia potrieb pracovného trhu týmito pracovníkmi. V súvislosti s pandemickou situáciou, počas ktorej bola štúdia vypracovaná, sa venuje aj vplyvu COVID-19 na zamestnávanie sezónnych pracovníkov. V poslednej kapitole pokrýva uplatňovanie ochranných aspektov a práv sezónnych pracovníkov, ktoré vychádzajú zo smernice o sezónnych pracovníkoch.

Prehľad popisuje základnú organizáciu politík v oblasti migrácie a azylu štátnych príslušníkov tretích krajín v Slovenskej republike z hľadiska inštitúcií a ich vzájomných vzťahov. Dokument obsahuje informácie platné k septembru 2020. Prehľady sú k dispozícii aj pre iné členské štáty EÚ a Nórsko.

Štúdia poskytuje prehľad o súčasných trendoch, legislatívnom a politickom rámci ako aj o skúsenostiach z 24 členských krajín a Nórska v oblasti získavania občianstva príslušníkmi tretích krajín. Popisuje ako sa národné politiky v tejto oblasti vyvíjali za posledných päť rokov, aké sú kritériá a procesy získavania občianstva, ako dlho môže proces nadobudnutia občianstva trvať a aké sú s tým spojené náklady, aký druh podpory poskytujú členské krajiny EÚ cudzincom, ktorí by chceli občianstvo získať, a ako je vnímané získanie občianstva vo vzťahu k integrácii migrantov do spoločnosti hosťujúcej krajiny. Štúdia takisto poskytuje informácie o vplyve infekčnej choroby COVID-19 na spracovávanie žiadostí o občianstvo. Viac informácií vo videu.

Legislatíva EÚ v oblasti azylu vyžaduje od členských štátov, aby svoju azylovú legislatívu a prax harmonizovali v súlade so Spoločným európskym azylovým systémom (Common European Asylum System  - CEAS). Na úrovni EÚ existujú dva harmonizované statusy medzinárodnej ochrany – status utečenca a status doplnkovej ochrany, avšak rôzne druhy ochrany existujú aj na národnej úrovni v jednotlivých členských krajinách. 

Cieľom štúdie je poskytnúť prehľad o statusoch ochrany, ktoré udeľujú členské štáty EÚ a Nórsko na základe národnej legislatívy. Jej súčasťou je súhrn informácií o dôvodoch na ich udelenie, postupoch, rozsahu práv, dĺžky platnosti a pod. Štúdia čiastočne aktualizuje údaje zo štúdie EMN vypracovanej v roku 2010 pod názvom Postupy udeľovania ochranných štatútov neharmonizovaných na úrovni EÚ.