Štúdie a policy briefy EMN

Od roku 2018 zaviedli krajiny Schengenského priestoru EÚ bezvízový režim voči piatim krajinám západného Balkánu a trom krajinám Východného partnerstva. Konkrétne ide o Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Srbsko, Severné Macedónsko, Gruzínsko, Moldavskú republiku a Ukrajinu.

Súhrnná správa štúdie “Dopad vízovej liberalizácie na cieľové krajiny“ skúma vplyv liberalizácie vízového režimu v špecifických oblastiach (napr. cestovný ruch, legálna migrácia, bilaterálna spolupráca), trendy v oblasti nelegálnej migrácie ako aj  ďalšie tendencie, ktoré boli pozorované v členských štátoch EÚ a v Nórsku počas obdobia 2007-2017. Správa sa zameriava na cieľové krajiny migrácie a prináša tak nový pohľad na vplyvy a výzvy liberalizácie vízového režimu, ktorým čelia členské štáty EÚ a Nórsko.

Cieľom štúdie je poskytnúť prehľad o existujúcich politikách a opatreniach zameraných na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín (ŠPTK) na trhu práce v členských štátoch EÚ.  Zameriava sa na súčasné politiky a opatrenia, ako aj na tie, ktoré boli implementované, zmenené či doplnené od roku 2014.  Ponúka príklady osvedčených opatrení zameraných na integráciu na trhu práce realizovaných verejným sektorom, ako aj iniciatívy súkromného sektora v rámci zamestnávania ŠPTK.

Súhrnná správa EMN prináša prehľad o zmenách v stratégiách, prístupoch a opatreniach ako odpoveď členských štátov EÚ a Nórska na bezprecedentné migračné pohyby obdobia rokov 2014 - 2016. Zaoberá sa zmenami v procese udeľovania medzinárodnej ochrany, legislatívnymi a obsahovými zmenami udelenej ochrany, novými aspektami v oblasti hraničných kontrol a vymožiteľnosti práva, premenami integračných opatrení a ostatnými oblasťami, ktoré boli týmito zmenami ovplyvnené. Štúdia poukazuje na kľúčové výzvy, príklady dobrej praxe a osvedčené postupy v priebehu tohto obdobia ako aj na to, ako sú členské štáty EÚ operačne a organizačne pripravené na podobné situácie v budúcnosti. 

Cieľom štúdie je preskúmať prístupy členských štátov k maloletým bez sprievodu po ukončení azylového konania. Štúdia poskytuje prehľad o integračných opatreniach členských štátov EÚ v prípade, ak maloletí bez sprievodu dostali povolenie na pobyt a zároveň skúma, ako krajiny postupujú v prípade neudelenia azylu. Štúdia sa venuje aj maloletým bez sprievodu, ktorí nemôžu byť navrátení okamžite do krajiny pôvodu a môže im byť v niektorých krajinách EÚ udelený dočasný štatút ako napríklad tolerovaný pobyt. Hlavné zistenia štúdie sú stručne zhrnuté vo videu Európskej migračnej siete.

Cieľom štúdie je analyzovať dopad pravidiel EÚ týkajúcich sa návratu a s tým súvisiacej judikatúry Súdneho dvora EÚ na návratové politiky a prax členských štátov a teda na efektívnosť rozhodnutí o návrate vydávaných v celej EÚ. Štúdia taktiež poskytuje prehľad výziev, ktorým členské štáty čelia pri snahe efektívne vykonávať návraty, ako aj identifikovať dobrú prax pri zabezpečovaní výkonu záväzkov v oblasti návratov.

Táto štúdia poskytuje prehľad výziev, ktorým čelia štátne autority pri ich snahách hodnoverne zistiť a overiť totožnosť štátnych príslušníkov tretích krajín v kontexte rôznych migračných procedúr, ako aj národnú prax členských štátov EÚ pri prekonávaní týchto výziev. Táto štúdia aktualizuje a dopĺňa štúdiu EMN z roku 2013 s názvom Zisťovanie totožnosti na účely medzinárodnej ochrany: výzvy a prax.

Štúdia poskytuje prehľad, analyzuje a porovnáva opatrenia na boj proti nelegálnemu zamestnávaniu štátnych príslušníkov tretích krajín (ŠPTK) zavedené v jednotlivých členských štátoch EÚ, potenciálne problematické oblasti a prekážky, ako aj stratégie a osvedčenú prax na ich prekonanie.  Štúdia skúma jednotlivé štádiá „cyklu“ nelegálneho zamestnávania ŠPTK: i) preventívne opatrenia a stimuly pre zamestnancov a zamestnávateľov, ii) identifikáciu nelegálneho zamestnávania, iii) sankcie pre zamestnávateľov a iv) dopady na zamestnancov.

Štúdia identifikuje spoločné prvky a rozdiely medzi národnými politikami a praxou v (členských) štátoch EÚ a Nórsku v oblasti zlúčenia rodiny štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorá napriek právnej úprave na úrovni EÚ (Smernica 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny) do veľkej miery závisí od uváženia jednotlivých (členských) štátov EÚ. Štúdia poskytuje aktuálne informácie a vyzdvihuje niekoľko zmien, ktoré prijali niektoré členské štáty EÚ a Nórsko od r. 2011 v tejto oblasti. Štúdia navyše zahŕňa aj prehľad relevantnej judikatúry v oblasti zlúčenia rodiny.