Národná konferencia EMN Integračné programy pre osoby s medzinárodnou ochranou a Expertný okrúhly stôl EMN, Bratislava, 1. - 2. decembra 2015

Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) ako koordinátor EMN na Slovensku v spolupráci s Migračným úradom Ministerstva vnútra (MV) SR zorganizovala v Bratislave 1. decembra 2015 národnú konferenciu EMN na tému Integračné programy pre osoby s medzinárodnou ochranou a následne Expertný okrúhly stôl. Cieľom podujatia bolo prispieť k príprave štátneho Integračného programu SR pre osoby s udelenou medzinárodnou ochranou, ktorú koordinuje Migračný úrad MV SR. Na konferencii vystúpili zástupcovia Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), Európskej rady pre utečencov a exulantov (ECRE), štátnej správy krajín Vyšehradskej skupiny a Rakúska a domáci experti v tejto oblasti. Konferencie sa zúčastnilo 58 zástupcov verejnej správy, tretieho sektora, medzinárodných organizácií, akademickej obce a médií.

Situácia na Slovensku, problémy v praxi a príprava štátneho Integračného programu pre osoby s medzinárodnou ochranou

Súčasnú situáciu a plánované aktivity v oblasti integrácie osôb s medzinárodnou ochranou (azylantov a osôb s udelenou doplnkovou ochranou) na Slovensku predstavila Petra Achbergerová, riaditeľka odboru pre migráciu a integráciu Migračného úradu Ministerstva vnútra SR. V SR je aktuálne 30 žiadateľov o azyl a v procese integrácie približne 120 osôb s udelenou medzinárodnou ochranou. Za najväčšie prekážky pracovnej integrácie osôb s medzinárodnou ochranou považuje nedostatočnú znalosť slovenského jazyka, ktorá obmedzuje túto skupinu migrantov na nízkokvalifikované profesie za nízku mzdu, nezáujem zamestnávateľov zamestnať osoby s prechodným pobytom a nedôveru zamestnávateľov z dôvodu etnických, rasových a náboženských predsudkov. Hlavný problém v sociálnom zabezpečení vidí v starobnom a invalidnom dôchodku, na ktorý tieto osoby často nemajú nárok. Prekážkou v oblasti nájomného/sociálneho bývania je častá podmienka vo všeobecno-záväzných nariadeniach miest a obcí, a to 5 rokov trvalého pobytu v danej obci, ktorý osoby s medzinárodnou ochranou nespĺňajú, nakoľko osoby, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana, majú prechodný pobyt, a osoby, ktorým bol udelený azyl, síce majú trvalý pobyt, ale nie 5 rokov. Aktuálne je bývanie osôb s medzinárodnou ochranou zabezpečované takmer výhradne cez financovanie komerčného bývania, ktoré je v porovnaní so sociálnym bývaním nákladnejšie. V oblasti zdravotnej starostlivosti je častou prekážkou neochota lekárov vykonať povinnú zdravotnú prehliadku osoby s doplnkovou ochranou na základe „ružovej karty“ poistenca, ktorú vydáva ministerstvo vnútra. Štát musí tiež viac dbať na psychologickú starostlivosť týchto osôb, ktoré po prežitej traume často trpia psychickými problémami.

Po vnútornej analýze sa migračný úrad rozhodol vytvoriť štátny Integračný program pre osoby s medzinárodnou ochranou s nasledujúcimi prioritami: bývanie, zamestnanie a vzdelávanie. Program sa kreuje aj v nadväznosti na uznesenie vlády SR z októbra 2015. V súlade s týmto uznesením má ministerstvo vnútra pripraviť od roku 2016 prechodné a od roku 2017 systémové riešenie integrácie osôb s udeleným azylom alebo doplnkovou ochranou.

Odporúčania UNHCR pre integráciu utečencov

Peter O’Sullivan pôsobí ako úradník pre presídľovanie v Úrade UNHCR pre Európu. Integráciu utečencov predstavil ako dlhodobý a zložitý obojstranný proces, do ktorého by mali byť aktívne zapojení všetci dotknutí aktéri v krajine. V diskusii o integrácii nie je dôležitý iba počet utečencov, ktorých krajiny prijímajú, ale aj kvalita ich prijatia a podpory. Hlavným cieľom integrácie je dosiahnuť, aby sa utečenci stali produktívnymi občanmi. Efektívna integrácia vyžaduje dlhodobý vládny záväzok vytvoriť a realizovať legislatívu, politiky, zdroje a expertízu v tejto oblasti. Na efektívnu integráciu tiež priamo vplýva miera, do akej prijímajúce komunity realizujú a podporujú národné presídľovacie politiky.

Medzi najdôležitejšie oblasti integrácie utečencov patrí práca, bývanie a vzdelávanie. V každej z týchto oblastí O’Sullivan prezentoval odporúčania UNHCR, ktoré odvodil od výsledkov výskumného projektu „Integrácia utečencov: kapacity a evaluácia“ (Refugee Integration: Capacity and Evaluation – RICE). Projekt sa uskutočnil v rokoch 2012 – 2013 v niekoľkých európskych krajinách vrátane Slovenska. Utečencov pri ich integrácii nemôžeme vnímať ako homogénnu skupinu, ale ako jednotlivcov s individuálnymi potrebami. Utečenci nemajú rovnakú štartovaciu čiaru ako iní migranti – majú menej sociálnych sietí, môžu byť odlúčení od svojej rodiny, ktorá môže byť vystavená riziku v krajine pôvodu, ich jazykové znalosti môžu byť limitované alebo žiadne, nemusia mať so sebou doklady a ich zdravotný stav je často poznačený traumou a/alebo násilím, ktoré zažili. Čas strávený v azylovom procese dlhodobo ovplyvňuje životy osôb s udelenou medzinárodnou ochranou a negatívne zážitky z prijímacieho procesu môžu výrazne vplývať na potenciál integrácie a vytvoriť odkázanosť jednotlivca na systém. Záleží nielen na fyzických a materiálnych prijímacích podmienkach, ale aj na nečinnosti, strate zručností, neistote a izolácii, ktorej jednotlivec čelí.

Integrácia osôb s medzinárodnou ochranou v Európe z pohľadu tretieho sektora a príklady dobrej praxe

Pohľad európskeho mimovládneho sektora a príklady dobrej praxe predstavila Anne Bathily, senior policy officer z Európskej rady pre utečencov a exulantov (ECRE). ECRE pracuje s podobnou definíciou integrácie osôb s udelenou medzinárodnou ochranou ako UNHCR, jej predpokladom je možnosť jednotlivcov požívať svoje práva a začína už pri žiadateľoch o azyl. Prvá fáza integrácie v azylovom procese by mala byť prepojená s druhou fázou, čiže „skutočnou“ integráciou, inak nejde o funkčnú schému a integrácia v druhej fáze začína akoby odznova. Integračný systém by mal byť otvorený pre všetkých žiadateľov o azyl, nielen pre tých, ktorí majú vysokú mieru priznania štatútu utečenca. V integrácii osôb s udelenou medzinárodnou ochranou je dôležitý multidimenzionálny prístup, podľa ktorého sú všetky aspekty a dimenzie integrácie (právna, socioekonomická a socio-kultúrna) navzájom prepojené a vyžadujú koordináciu viacerých sektorov a aktérov (vrátane implementačných aktérov z občianskej spoločnosti, súkromného sektora a dobrovoľníkov). Krajiny sa pri integrácii často sústredia iba na prvú generáciu osôb s udelenou medzinárodnou ochranou, mali by sa však zameriavať aj na transgeneračnú integráciu. Utečenci v Európe sa na trh práce integrujú v nízkej miere a sú často prekvalifikovaní, získavajú nižšie vzdelanie a v porovnaní s inými obyvateľmi sú oveľa viac vystavení chudobe, sociálnemu vylúčeniu a horším životným podmienkam. Bathily sa tiež venovala osvedčenej praxi z viacerých európskych krajín, ktoré iniciovali štátne inštitúcie, mestá, tretí sektor alebo išlo o občianske iniciatívy. V oblasti integrácie utečencov je podľa ECRE v popredí Kanada.

Stav žiadostí o azyl a integračné programy v krajinách Vyšehradskej skupiny a Rakúska

V paneli diskutovali Petr Novák z Ministerstva vnútra Českej republiky, Paulina Babis z Ministerstva práce a sociálnej politiky Poľska, Szilvia Weimann z Ministerstva vnútra Maďarska a Nora Kienzer zo Spolkového ministerstva pre Európu, integráciu a zahraničné veci Rakúska. Prednášajúci opísali súčasnú situáciu v oblasti medzinárodnej ochrany vo svojich krajinách a predstavili ich integračné programy a podporu pre osoby s udelenou medzinárodnou ochranou.

Všetky štyri krajiny zaznamenali zvýšený počet žiadateľov o azyl. V porovnaní s Českou republikou, ktorá ku koncu roka 2015 evidovala približne 1500 žiadostí o azyl, Poľsko registrovalo už v prvej polovici roka 4000 žiadostí. Maďarsko aj napriek vysokému počtu žiadostí zostáva naďalej tranzitnou krajinou s relatívne nízkym počtom osôb, ktorým bola udelená medzinárodná ochrana. Situácia v Rakúsku sa vo veľkej miere líši od krajín Vyšehradskej skupiny čo sa týka počtu žiadateľov o azyl. Do konca novembra tohto roka bolo v krajine registrovaných 75 000 žiadateľov o azyl a do konca roka sa očakáva 95 000 žiadostí. Najviac žiadateľov o azyl pochádzalo zo Sýrie, Afganistanu a Iraku. Miera uznania štatútu utečenca je približne 90% pre Sýrčanov a 70% pre Afgancov a Iračanov. Pre krajinu s malou rozlohou ako Rakúsko sú takéto počty výzvou.

Všetky krajiny majú predchádzajúce skúsenosti s integráciou osôb s udelenou medzinárodnou ochranou. V roku 2014 bol v Maďarsku zavedený systém integračného kontraktu, ktorý zahŕňa finančnú aj osobnú podporu. Ku koncu roka 2015 prijali nové integračné programy aj Česká republika a Poľsko, Rakúsko prijalo nové integračné opatrenia. Systémy poskytovania integračných služieb sú v týchto krajinách rôzne – zatiaľ čo Maďarsko si na tento účel zvolilo už existujúcu inštitúciu Služieb na podporu rodiny, v Českej republike bol zriadený nový subjekt – Generálny poskytovateľ integračných služieb. Štáty umiestňujú osoby s medzinárodnou ochranou v rôznych lokalitách. Zatiaľ čo v Českej republike sa osvedčilo umiestňovanie týchto osôb v menších mestách, v Poľsku sa preferuje orientácia na väčšie mestá. Vo všetkých krajinách sa zabezpečuje financovanie integračného programu zo štátneho rozpočtu a fondov EÚ, ktoré sa využívajú najmä na financovanie doplnkových aktivít.

Integrácia na Slovensku a v Českej republike z perspektívy neštátnych aktérov

V druhom diskusnom paneli predstavili svoje odporúčania pre pripravovaný integračný program SR slovenskí a českí neštátni aktéri. Miroslava Hlinčíková predstavila výsledky výskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) „Integrácia ľudí s medzinárodnou ochranou na Slovensku: Hľadanie východísk“, ktorý mapuje integračné služby SR pre osoby s udelenou medzinárodnou ochranou. Výskum sa realizoval od septembra 2014 do júna 2015 prostredníctvom rozhovorov so zamestnancami neziskového sektora, azylantmi a osobami s doplnkovou ochranou a na základe denníkov utečencov. Integračné služby by mali vytvoriť efektívny základ pre jednotlivca pre ďalšie fázy jeho integrácie do spoločnosti. Hlavné oblasti poskytovaných služieb predstavujú bývanie, jazykové vzdelávanie, sociálne zabezpečenie, zdravotné zabezpečenie a ekonomická, sociálna a kultúrna integrácia. Ku každej z týchto oblastí ponúkla Hlinčíková viaceré odporúčania.

Vladimír Slama z Migračného informačného centra (MIC) IOM sa vo svojej prezentácii zameral na jazykovú prípravu a socio-kultúrnu orientáciu, s ktorou majú v MIC niekoľkoročné skúsenosti. Proces ich integrácie by nemal začínať až po príchode, ale už vo vysielajúcej krajine. Zároveň je dôležité nastaviť integračný proces tak, aby sa v ňom mohlo reálne pokračovať po presídlení. Je potrebné mapovať potreby a očakávania cieľovej skupiny napríklad prostredníctvom kultúrnych mediátorov a podľa toho prispôsobiť integračný program. Je vhodné, ak sú kultúrni mediátori trénovaní školitelia socio-kultúrnej orientácie a ovládajú jazyk cieľovej skupiny. Vzdelávanie by malo byť participatívne, interaktívne a prebiehať zážitkovou formou s dôrazom na zručnosti a postoje, nielen na faktický obsah.

Nasledovala prezentácia zástupcu moslimskej komunity, Mohamada Hasnu, ktorý je predsedom Islamskej nadácie na Slovensku. Nadácia sa zameriava na duchovné záležitosti a integrácia utečencov patrí medzi jej sekundárne aktivity. Téma migračnej krízy bola podľa pána Hasnu politicky nezvládnutá. Niektoré politické vyjadrenia ovplyvnili náladu v moslimskej komunite a viacerí jej členovia zvažujú odchod zo Slovenska. Do procesu integrácie by malo byť zapojených čo najviac relevantných aktérov a moslimská komunita na Slovensku je ochotná sa tohto procesu zúčastniť.

Michaela Pobudová predstavila projekt Kto pomôže?, ktorý je občianskou iniciatívou prvou svojho druhu na Slovensku. Z petície sa táto iniciatíva transformovala na snahu o dobrovoľnícku pomoc utečencom z Blízkeho východu na Slovensku. Dobrovoľník je potenciálnym agentom zmeny a vie okolo seba budovať komunitu prijatia a s pomocou iniciatívy Kto pomôže mu je umožnené tento potenciál naplniť. V súčasnosti sa chce iniciatíva profesionalizovať a pretvoriť na organizáciu, ktorá bude schopná zapojiť viac ako 1000 dobrovoľníkov. Dobrovoľníci v prvej fáze prejdú screeningom, aby boli zhodnotené ich schopnosti a následne absolvujú školenie. Pre dobrovoľníkov sa pripravujú aj pravidelné supervízie a teambuildingy. Súčasne sa pripravuje manuál pre dobrovoľníka, ktorý bude mať dve časti. Praktická časť mapuje očakávania, odborná časť sa týka interkultúrnych zručností. Iniciatíva tiež pracuje na systematickom a profesionálnom fundraisingu. Iniciatíva vyzvala slovenských zástupcov štátnej správy na koncepčnú a finančnú podporu dobrovoľníctva.

Aktivitám mimovládnej organizácie v oblasti integrácie osôb s udelenou medzinárodnou ochranou v Českej republike sa venovala Andrea Špirková z Organizace pro pomoc uprchlíkům (OPU) so sídlom v Prahe, Brne a v Plzni. Medzi aktivity OPU patrí poskytovanie bezplatného sociálneho a právneho poradenstva a realizácia vzdelávacích aktivít pre odbornú a laickú verejnosť. Venujú sa aj maloletým bez sprievodu (Dom na polceste) a rozvojovým aktivitám v krajinách pôvodu utečencov (napr. denný stacionár pre utečencov v Gruzínsku, ktorý čiastočne financujú cez hostel, ktorý sa nachádza nad ním). Okrem toho je OPU implementačným partnerom UNHCR v oblasti integrácie a pôsobí v integračných azylových strediskách. Každý rok pripravuje v spolupráci s UNHCR monitoring azylových stredísk, zabezpečuje výučbu českého jazyka (400 hodín zdarma) a prípravu na prácu. Okrem toho sa OPU venuje spolupráci s mestami a krajmi, pre ktoré organizujú bezplatné prednášky o integrácii osôb s udelenou medzinárodnou ochranou. OPU zapája dobrovoľníkov dvoma spôsobmi: vo výjazdoch do detenčných zariadení, aby sa venovali klientom v rámci voľnočasových aktivít a mentoringom. Skúsenosti majú aj so spoluprácou s firmami, ktoré začali oslovovať OPU vo väčšej miere po vypuknutí migračnej krízy, nakoľko takéto aktivity patria k ich modelu zodpovedného podnikania.

Expertný okrúhly stôl

Na konferenciu nadviazal 2. decembra 2015 Expertný okrúhly stôl EMN, počas ktorého slovenskí a zahraniční odborníci diskutovali o odporúčaniach pre Integračný program SR pre osoby s udelenou medzinárodnou ochranou.