Európska migračná sieť (EMN) zverejnila novú štúdiu, ktorá poskytuje podrobný prehľad problematiky nelegálneho zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín v členských krajinách EMN v období rokov 2017 – 2022. Štúdia s názvom „Nelegálne zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín: Analýza situácie 2017 – 2022“ mapuje kľúčové legislatívne opatrenia a politiky, ako aj výzvy a prijaté kroky na riešenie tejto problematiky. Podrobne popisuje aj rôzne spôsoby, akými sa štátni príslušníci tretích krajín ocitnú v situácií nelegálneho zamestnania a pomenováva výzvy, ktorým čelia zahraniční pracovníci aj príslušné úrady.
Nelegálne zamestnávanie je dlhodobo významnou politickou témou. Viaceré členské krajiny EMN preto prijali legislatívne reformy s cieľom obmedziť nelegálne zamestnávanie, vrátane prísnejších sankcií pre zamestnávateľov. Napríklad Cyprus v roku 2021 sprísnil tresty za porušovanie pracovného práva – pokuty môžu dosiahnuť až 20 000 eur a hrozia aj tresty odňatia slobody až na päť rokov. V Estónsku boli v roku 2018 zvýšené pokuty pre právnické osoby zapojené do nelegálneho zamestnávania až desaťnásobne.
Preventívne opatrenia sa v uvedenom období štúdie sústreďovali najmä na informačné kampane, povinné oznamovanie zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín a vytváranie zoznamov nevyhovujúcich zamestnávateľov. Kontrola a vymáhanie pravidiel sa výrazne zintenzívnili. Medzi rokmi 2017 a 2022 všetky členské krajiny EMN realizovali inšpekcie na odhalenie nelegálneho zamestnávania, pričom v niektorých prípadoch sa tieto kontroly integrovali do širších kontrol trhu práce.
Na zefektívnenie kontroly posilnili členské krajiny EMN spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi aj cezhranične. Od roku 2017 vznikli nové rámce spolupráce medzi inšpektorátmi práce, imigračnými úradmi, políciou a daňovými orgánmi. Na európskej úrovni prispievajú k riešeniu problému iniciatívy ako napr. platforma Európskeho orgánu práce (ELA) zameraná na boj proti nelegálnej práci.
Nelegálne zamestnávaní štátni príslušníci tretích krajín najčastejšie pracujú v malých a stredných podnikoch (MSP), najmä v stavebníctve, ubytovacích a stravovacích službách či poľnohospodárstve. Štúdia upozorňuje aj na nové rizikové sektory, ako sú služby krásy a wellness, donáškové služby, či organizácia podujatí.
Dôsledky, ktoré má nelegálna práca na štátnych príslušníkov tretích krajín sa líšia v závislosti od ich pobytového statusu a histórie pracovných povolení. Sankcie môžu zahŕňať pokuty, zrušenie povolenia na pobyt alebo rozhodnutie o návrate. Väčšina členských krajín EMN však má osobitné opatrenia pre obete pracovného vykorisťovania a obchodovania s ľuďmi – týmto osobám ponúkajú dočasné povolenie na pobyt a prístup k azylovému konaniu.
Celá štúdia Nelegálne zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín: Analýza situácie 2017 – 2022 je dostupná v sekcii Publikácie na webovej stránke EMN.