Nový inform Európskej migračnej siete (EMN) sa zameriava na to, ako členské a pozorovateľské krajiny EMN riadia ubytovanie pre žiadateľov o medzinárodnú ochranu, najmä v kontexte kolísavého počtu žiadostí o azyl, obmedzených kapacít na ubytovanie a vzťahov s miestnymi komunitami. Inform s názvom „Riadenie ubytovania žiadateľov o medzinárodnú ochranu“ poskytuje prehľad rôznych prístupov, ktoré krajiny prijímajú na riešenie potrieb v oblasti bývania.
Podľa revidovanej Smernice o podmienkach prijímania (RCD) z roku 2024 musia členské štáty EÚ zabezpečiť adekvátne bývanie pre žiadateľov o medzinárodnú ochranu, a to aj pri kolísajúcom dopyte. Väčšina členských a pozorovateľských krajín EMN, vrátane členských štátov EÚ (okrem Dánska) a ďalších krajín ako Nórsko, Gruzínsko a Moldavsko, využíva centralizovaný model riadenia. Tento model, zvyčajne spravovaný ministerstvom vnútra alebo špecializovanou agentúrou, umožňuje konzistentné plánovanie a prehľadnosť pri zabezpečovaní ubytovania.
Niektoré krajiny používajú kombinovaný model riadenia, kde zodpovednosť za ubytovanie zdieľajú národné, regionálne a miestne úrady, čo umožňuje lepšie reagovať na špecifické potreby regiónov. Napríklad Nemecko má plne decentralizovaný model, kde regionálne úrady spravujú ubytovacie zariadenia. Tento prístup síce umožňuje lepšiu regionálnu adaptáciu, ale vyžaduje si značnú koordináciu.
V reakcii na nestálu povahu migračných tokov má mnoho krajín pripravené kontingenčné plány, ktoré zahŕňajú spoluprácu s rôznymi partnermi, t.j. štátnymi orgánmi, mimovládnymi organizáciami, občianskym sektorom a súkromnými poskytovateľmi, na zvládnutie zvýšeného dopytu po ubytovaní. Podľa článku 32 RCD musia členské štáty EÚ tieto kontingenčné plány predložiť Európskej agentúre pre azyl (EUAA) do apríla 2025, by sa zabezpečila pripravenosť na náhle zvýšenie počtu žiadateľov.
Výzvy pretrvávajú najmä v súvislosti s personálnym zabezpečením prijímacích centier a ubytovacích zariadení, a tiež v súvislosti s dostupnými zdrojmi. V prijímacích centrách zamestnávajú riadiace orgány kombináciu štátnych zamestnancov, zamestnancov mimovládnych organizácií a nezávislých agentúr. Článok 33 RCD vyžaduje, aby členské štáty EÚ vyškolili tento personál tak, aby vedel reagovať na potreby žiadateľov, vrátane maloletých, avšak mnohé štáty majú problém vyčleniť dostatočné zdroje na riadenie personálu.
Ubytovacie zariadenia sú financované predovšetkým z národných rozpočtov, doplnených podporou z EÚ, napríklad z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF). Štátne rozpočty zväčša pokrývajú základné výdavky, pričom financie z EÚ často slúžia na posilnenie infraštruktúry ubytovacích zariadení.
Inform „Riadenie ubytovania žiadateľov o medzinárodnú ochranu“ je dostupný v sekcii Publikácie na webovej stránke EMN.