Spoločný inform Európskej migračnej siete (EMN) a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa zameriava na to, ako sa realizujú kurzy občianskeho vzdelávania pre štátnych príslušníkov tretích krajín v 25 členských a pozorovateľských krajinách EMN. Inform s názvom „Realizácia opatrení občianskeho vzdelávania ako dôležitého nástroja integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín“ poukazuje na dôležitosť tohto vzdelávania, ktoré pomáha migrantom získať potrebné zručnosti a vedomosti pre ich sociálnu, kultúrnu a politickú integráciu.
Dobre fungujúca integrácia migrantov je jedným z kľúčových komponentov úspešného riadenia migrácie v Európe. Kurzy občianskej orientácie poskytujú štátnym príslušníkom tretích krajín porozumieť normám, hodnotám, právam a povinnostiam v novej krajine. Väčšina týchto programov sa zameriava na podporu sociálneho začlenenia, lepšie porozumenie spoločenských záväzkov a aktívnu účasť na verejnom živote.
Spôsoby realizácie kurzov občianskeho vzdelávania sa v jednotlivých krajinách líšia. V 14 krajinách sú tieto programy riadené ministerstvom, zatiaľ čo v iných krajinách, vrátane Holandska, Fínska a Švédska, zohrávajú významnú úlohu samosprávy. Financovanie týchto kurzov sa takisto líši. V niektorých krajinách je pokryté verejnými inštitúciami, zatiaľ čo v iných, ako napríklad v Rakúsku a Belgicku (Flámsko), si musia účastníci časť nákladov hradiť sami.
Obsah občianskeho vzdelávania je prispôsobený potrebám štátnych príslušníkov tretích krajín a zahŕňa štyri kľúčové prvky: pochopenie politického, sociálneho a kultúrneho kontextu hostiteľskej krajiny, oboznámenie sa s pravidlami, právami a povinnosťami, podporu integrácie a zaistenie rovnakých príležitostí. Niektoré krajiny, ako napríklad Estónsko, prispôsobili tieto programy aj špecifickým skupinám, vrátane podnikateľov a študentov. Väčšina krajín ponúka buď povinné, alebo dobrovoľné kurzy, pričom krajiny ako Holandsko a Francúzsko vyžadujú občianske vzdelávanie pre tých, ktorí chcú získať dlhodobý pobyt. Neúčasť na týchto povinných kurzoch môže mať dôsledky, ako napríklad pokutu alebo negatívny vplyv na pobytový status.
Digitálne metódy vzdelávania sú čoraz bežnejšie a umožňujú väčšiu flexibilitu pre migrantov. Francúzsko a Poľsko vyvinuli mobilné aplikácie na podporu účastníkov kurzov a mnohé ďalšie krajiny ponúkajú online alebo hybridné kurzy. Aj napriek tomu, že pretrvávajú výzvy v oblasti efektivity a angažovanosti v digitálnych formátoch vzdelávania, digitálne platformy ponúkajú cenovo výhodné riešenia, najmä pre krajiny s roztrúsenou populáciou migrantov.
Väčšina krajín prispôsobuje časový rozvrh kurzov potrebám účastníkov, ako sú pracovné záväzky alebo starostlivosť o deti, pričom polovica krajín poskytuje aj starostlivosť o deti počas kurzov. Rakúsko a Fínsko ponúkajú rodovo špecifické kurzy, zatiaľ čo Nemecko poskytuje kurzy pre účastníkov so zdravotným znevýhodnením.
Posúdenie efektívnosti kurzov občianskeho vzdelávania sa stalo prioritou, pričom krajiny používajú rôzne metódy na meranie úspešnosti. Štrnásť krajín sleduje predovšetkým dochádzku, zatiaľ čo napríklad Francúzsko zaviedlo záverečné testy na hodnotenie vedomostí účastníkov. Okrem toho sedem krajín využíva dotazníky na získanie kvalitatívnych údajov. Komplexné hodnotenia sa uskutočnili v Belgicku, Estónsku, Holandsku a Rakúsku, čo viedlo k opatreniam, ako je predĺženie trvania kurzov. Fínsko a Švédsko tiež prehodnocujú svoje programy s cieľom upraviť budúce politiky. Celkovo formálne hodnotenia vykonáva 16 krajín.
Inform „Realizácia opatrení občianskeho vzdelávania ako dôležitého nástroja integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín “ je dostupný v sekcii Publikácie na webovej stránke EMN.