Inform, ktorý vznikol v spolupráci s Kanceláriou Červeného kríža pri EÚ a Švédskym Červeným krížom, prináša prehľad usmernení a školení zameraných na včasné odhalenie a identifikáciu obetí mučenia a/alebo zlého zaobchádzania v rámci medzinárodnej ochrany v členských a pozorovateľských krajinách EMN. Zdôrazňuje význam procesných záruk a uvádza postupy, ktoré zaviedli azylové orgány na zabezpečenie potrebnej starostlivosti o preživších mučenia počas azylového konania.
Podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, vrátane Európskeho dohovoru o ľudských právach a Charty základných práv Európskej únie, je zákaz mučenia neodňateľným ľudským právom. Napriek tomu sú dáta o výskyte mučenia medzi žiadateľmi o medzinárodnú ochranu obmedzené. Odhady uvádzajú, že v roku 2010 bolo v EÚ približne 400 000 preživších mučenia, pričom 30–60 % žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktorí vyhľadali lekársku pomoc, boli obeťami mučenia. Mnohí z nich čelia psychickým problémom, ako je posttraumatická stresová porucha (PTSD), úzkosť či depresia, ktoré môžu ovplyvniť ich schopnosť účinne obhájiť svoj nárok na medzinárodnú ochranu. Inform vyzdvihuje dôležitosť medicínsko-právnej dokumentácie ako kľúčového dôkazu na podporu ich nároku, hoci problémy pretrvávajú v dôsledku nedostatku údajov o procesných zárukách v jednotlivých fázach azylového konania.
Vo väčšine členských a pozorovateľských krajín EMN absolvujú azylové orgány všeobecnú odbornú prípravu o identifikácii obetí mučenia, a to najmä prostredníctvom národných programov alebo špecializovaných školení. Medicínsko-právnu dokumentácia, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri dokazovaní mučenia, si pracovníci poverení riešením prípadov zvyčajne vyžiadajú v závislosti od prípadu. Prístup k tejto dokumentácii sa líši medzi jednotlivými členskými a pozorovateľskými krajinami EMN, pričom len niektoré z nich majú oficiálne zoznamy určených odborníkov v oblasti zdravotníctva alebo stanovujú osobitné kritériá na akceptovanie takýchto dôkazov. Viac ako polovica krajín umožňuje žiadateľom predkladať dokumentáciu priamo. Vo viacerých prípadoch sú školenia a usmernenia na identifikáciu obetí mučenia poskytované Európskou agentúrou pre azyl (EUAA), mimovládnymi organizáciami alebo medzinárodnými organizáciami, hoci niektoré krajiny, ako napríklad Francúzsko a Švédsko, vytvorili vlastné národné usmernenia.
Napriek týmto pokrokom inform poukazuje na pretrvávajúce výzvy, ako sú nedostatky pri vytváraní bezpečného prostredia pre preživších, ktorí chcú nahlásiť svoje skúsenosti, ako ajmedzery v koordinácii medzi zainteresovanými stranami a chýbajúceformálnepostupy na identifikáciu obetí mučenia a/alebo zlého zaobchádzania. Informtaktiežidentifikuje aj viaceré osvedčené postupy v členských a pozorovateľských krajinách EMN, ako napríklad posilňovanie spolupráce medzi zainteresovanými stranami, implementáciainformačných kampaní na podporu samonahlasovania alebo vytváranie špecializovaných centier na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré pomáhajú zlepšiť proces identifikácie a podpory obetí mučenia.
Inform „Postupy a výzvy pri identifikácii obetí mučenia a/alebo zlého zaobchádzania v kontexte medzinárodnej a dočasnej ochrany“ je dostupný v sekcii Publikácie na webovej stránke EMN.