Inform poskytuje aktuálne a porovnateľné informácie o programoch presídlenia, humanitárneho prijatia a sponzorstva v členských štátoch EMN medzi rokmi 2016 až 2022 a poskytuje cenné informácie pre krajiny, ktoré spúšťajú nové programy tohto druhu.
Konflikty v rôznych regiónoch sveta viedli k zvýšeniu migračných pohybov do susedných krajín, pričom 72 % utečencov a nútene vysídlených ľudí v roku 2021 našlo útočisko v rozvojových krajinách. To viedlo k vytvoreniu nerovnováhy medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami, ako aj k hľadaniu útočiska prostredníctvom riskantných a neregulárnych ciest. Programy presídlenia, humanitárneho prijatia a sponzorstva poskytujú ochranu a trvalé riešenia pre vysídlené osoby a znižujú tlak na krajiny prvého prijatia. Tieto programy tiež demonštrujú globálnu solidaritu s nečlenskými krajinami EÚ.
Pojem presídlenie sa vzťahuje na výber a presun utečencov z prvej krajiny, kde hľadali ochranu do tretej krajiny, ktorá súhlasí s ich prijatím na trvalý pobyt. UNHCR zodpovedá za identifikáciu a odporúčanie utečencov na presídlenie.
Medzi rokmi 2016 a 2022 väčšina členských štátov EMN implementovala programy presídlenia. Zatiaľ čo krajiny ako Fínsko, Švédsko a Nórsko majú etablované národné programy presídľovania, väčšina krajín EMN má menej skúseností a spolieha sa na presídľovací program EÚ.
Národné presídľovacie programy väčšinou stanovujú počet utečencov, ktoré môžu prijať na ročnej alebo viacročnej báz. Napríklad Holandsko má takýto program od roku 1999 a presídľuje v rámci neho 500 utečencov ročne. V niektorých krajinách sú kvóty na presídlenie určené v odpovedi na žiadosť Európskej komisie a závisia tiež od dostupných ubytovacích a prijímacích kapacít.
Približne polovica krajín, ktoré sú zahrnuté do informu, realizovala programy humanitárneho prijatia v období rokov 2016 až 2022. Hlavné rozdiely medzi programami presídlenia a humanitárneho prijatia spočívajú v štatúte, ktorý je daným osobám udelený a podmienkam, ktoré je potrebné splniť pred ich prijatím. Program presídlenia vyžaduje odporúčanie UNHCR a odsúhlasenie štatútu medzinárodnej ochrany pred príchodom, zatiaľ čo program humanitárneho prijatia umožňuje, aby osoby boli referované iným subjektom a môžu získať štatút medzinárodnej ochrany alebo iný národný štatút po príchode alebo po dokončení procedúry. Najviac schém humanitárneho prijatia, o ktorých informovali členské štáty EMN v rámci informu, sa týkalo odpovede EÚ na evakuáciu afganských štátnych príslušníkov a ich rodín po páde afganskej vlády v auguste 2021. EÚ a jej členské štáty v tom čase úspešne evakuovali 22 000 Afgancov z ich krajiny.
Pokiaľ ide o sponzorské programy, Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Írsko a Španielsko iniciovali programy komunitného sponzorstva, pričom niektoré z nich sú ešte v pilotnej fáze. Tieto iniciatívy umožňujú lokálnym komunitám sponzorovať a poskytnúť podporu pri presídlení utečencov.
Inform „Programy presídlenia, humanitárneho prijatia a sponzorstva“ si môžete stiahnuť tu.