Ako členské štáty EÚ, Nórsko a Gruzínsko riešia identifikáciu a pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi, ktorí pochádzajú z krajín mimo EÚ? Najnovšia štúdia Európskej migračnej siete mapuje opatrenia a skúsenosti na európskej a národnej úrovni pri zisťovaní, identifikácii a ochrane potenciálnych obetí.
Štúdia Štátni príslušníci tretích krajín ako obete obchodovania s ľuďmi: zisťovanie, identifikácia a ochrana sa zaoberá národnými opatreniami a skúsenosťami pri zisťovaní, identifikácii a ochrane štátnych príslušníkov tretích krajín ako obetí obchodovania s ľuďmi. Zavedené opatrenia mapujú obdobie rokov 2015 až 2020 a týkajú sa migrantov, ktorí sú buď žiadateľmi o azyl, nachádzajú sa v neregulárnej situácii alebo naopak majú platné povolenie na pobyt v krajine, v ktorej sa nachádzajú. Štúdia tiež mapuje spoluprácu krajín na európskej i medzinárodnej úrovni. Zisťuje hlavné výzvy a príklady dobrej praxe, ktoré boli identifikované v súvislosti s pandémiou COVID-19.
Hlavné zistenia:
• Medzi rokmi 2015 a 2020 bolo v členských štátoch EÚ, Nórsku a Gruzínsku zaznamenaných viac ako 10 500 štátnych príslušníkov tretích krajín ako obetí obchodovania s ľuďmi. Neplnoleté osoby tvorili viac ako 8,5 % a o sexuálne a pracovné vykorisťovanie išlo v približne 75 % prípadov. Boli prijaté inštitucionálne a legislatívne iniciatívy s cieľom posilniť koordináciu medzi relevantnými aktérmi a ochraňovať obete, ako aj zlepšiť vyšetrovanie a zvýšiť sankcie voči páchateľom.
• Vzhľadom k tomu, že obchodovanie s ľuďmi sa deje skryto, v utajení, jeho nahlasovanie je nedostatočné. Potenciálne obete sa tiež boja odplaty voči ich blízkym. Zisťovanie a identifikácia obetí je náročná, i keď kľúčová pre ich bezpečnosť. V praxi nie vždy existuje rozdiel medzi týmito dvoma fázami. Včasná detekcia a identifikácia sú nevyhnutné, aby bolo možné zabezpečiť rýchlu organizáciu pomoci a ochrany obetí.
• Formálna identifikácia obetí môže byť impulzom k poskytnutiu rôznych foriem podpory, i keď v určitých prípadoch tá je poskytnutá už aj vo fáze zistenia potenciálnej obete. Po uplynutí určitej doby môže obchodovaná osoba získať oprávnenie na pobyt v krajine, kde bola identifikovaná. Vo väčšine prípadov nie je právo na pobyt podmienené účasťou obete na objasňovaní trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi.
• Dôvody pre poskytnutie pomoci a ochrany (potenciálnych) obetí, ako aj ich formy sú definované v rôznych nástrojoch EÚ. Podporné opatrenia zahŕňajú právo na informácie, tlmočenie a preklad, poradenstvo, právne zastúpenie a právnu pomoc, prístup k ubytovaniu a materiálnej podpore, k lekárskemu ošetreniu a psychologickej pomoci, ako i právo na kompenzáciu.
• Spolupráca na národnej a medzinárodnej úrovni je kľúčová a môže mať rôzne podoby, napr. siete a mechanizmy na zdieľanie informácií a dobrej praxe, spoločné postupy, ktoré posilňujú spoluprácu medzi kompetentnými úradmi, ad hoc iniciatívy.
• Pandémia COVID-19 pridala ďalšie výzvy pri zisťovaní, identifikácii a ochrane obetí obchodovania s ľuďmi. Ekonomické dopady pandémie zvýšili zraniteľnosť niektorých ľudí, ktorí už aj tak boli vystavaní riziku. Pandémia zmenila spôsoby náboru zamestnancov, ale aj ich obchodovania a vykorisťovania, pričom väčšina krajín zdieľala obavy zo zvýšeného využívania online prostriedkov.
K celoeurópskej štúdii bol vydaný kratší Inform a Flash, ktoré stručnou formou a pomocou infografiky predstavujú hlavné zistenia štúdie.