Opatrenia prijaté v súvislosti s pandémiou COVID-19 ovplyvnili aj konanie a realizáciu návratov migrantov. Zdravotné a bezpečnostné podmienky v zaistení museli byť upravené a migranti sa mohli vrátiť do krajín pôvodu iba v prípade, ak bolo možné vycestovať a boli dostupné letecké spojenia. Nový inform EMN a OECD skúma dopad pandémie COVID-19 na realizáciu dobrovoľných a nútených návratov.
Inform sa zaoberá zmenou politík a opatrení členských štátov EÚ a OECD v konaniach o návrate prijatých medzi marcom a septembrom 2020. Skúma dopady protipandemických opatrení na realizáciu návratov a vydávanie rozhodnutí o návrate. Zaoberá sa tiež zaistením a alternatívami k zaisteniu uloženými z dôvodu prevencie úteku. Popisuje zavedené zmeny pri poskytovaní poradenstva a iných služieb spojených s prípravou na návrat alebo reintegráciou v krajine pôvodu. Zameriava sa aj na prístup k vzdelaniu pre maloletých a prístup k zdravotnej starostlivosti pre migrantov, ktorým bolo vydané rozhodnutie o návrate. V závere Inform pojednáva o špecifických opatreniach, ktoré boli prijaté v súvislosti s realizovaním návratov (ako napríklad vydávanie cestovných dokladov, spolupráca s krajinami mimo EÚ a pod.).
Zo získaných údajov vyplýva, že realizácia nútených návratov vo väčšine členských štátov počas prvých mesiacov pandémie prudko poklesla a nútené návraty s eskortou boli až na ojedinelé prípady úplne pozastavené. Dobrovoľné návraty napriek obtiažnosti pri poskytovaní ponávratovej podpory pokračovali a niektoré členské štáty EÚ dokonca zaznamenali nárast týchto žiadostí. Pokiaľ ide o zaistenie, príslušné orgány boli schopné znížiť počet zaistených osôb najmä prostredníctvom využitia alternatív k zaisteniu alebo prepustením ľudí, ktorí predstavovali nízke riziko. V niektorých prípadoch bolo možné realizovať návraty, avšak členské štáty sa museli prispôsobiť protipandemickým požiadavkám, napríklad zavedením karantény, testovaním navrátilcov a zamestnancov alebo zabezpečením ochranných hygienických a zdravotníckych pomôcok. Niektoré postupy sa osvedčili a budú môcť byť aplikované aj po skončení pandémie, ako napríklad častejšie využívanie videokonferencií alebo iných online komunikačných nástrojov pri poskytovaní služieb migrantom alebo pri spolupráci s krajinami mimo EÚ.
Tento Inform je súčasťou série Informov pripravených EMN a OECD v súvislosti s dopadmi pandémie COVID-19 na oblasť migrácie.