Sezónni pracovníci z krajín mimo EÚ zohrávajú na pracovnom trhu členských krajín dôležitú rolu. Krátkodobé formy migrácie sezónneho charakteru totiž predstavujú jednu z možností ako nahradiť nedostatok pracovnej sily. Od prijatia smernice o sezónnych pracovníkoch v roku 2016 sú v EÚ harmonizované podmienky ich vstupu na pracovný trh ako aj ich práva. Súhrnná správa „Získavanie a ochrana sezónnych pracovníkov v EÚ a v Spojenom kráľovstve“ sa zaoberá aktuálnou situáciou a vývojom v oblasti legislatívy a politík, ktoré boli prijaté členskými krajinami najmä v roku 2019, resp. kde je to relevantné pokrývajú obdobie ostatných piatich rokov, vrátane štatistík.
Štúdia analyzuje profil sezónnych pracovníkov a sektory, v ktorých pracujú. Venuje sa národným stratégiám a prijatým opatreniam na ich získavanie a zároveň zisťuje mieru pokrytia potrieb pracovného trhu týmito pracovníkmi. V súvislosti s pandemickou situáciou, počas ktorej bola štúdia vypracovaná, sa venuje aj vplyvu COVID-19 na zamestnávanie sezónnych pracovníkov. V poslednej kapitole pokrýva uplatňovanie ochranných aspektov a práv sezónnych pracovníkov, ktoré vychádzajú zo smernice o sezónnych pracovníkoch.
Ako vyplýva zo zistení štúdie väčšina sezónnych pracovníkov v EÚ pochádza zo susedných krajín (najviac z Ukrajiny). Medzi hlavné sektory, v ktorých sú zamestnávaní patrí poľnohospodárstvo, turizmus a priemyselná výroba, pričom väčšinou pokrývajú najmä odvetvia s nedostatkom pracovnej sily. Niektoré krajiny prijali stratégie na prilákanie sezónnych pracovníkov z krajín mimo EÚ. Prijaté opatrenia umožňujú skrátiť alebo zjednodušiť proces podávania žiadostí, ako aj uzavretie zmlúv o spolupráci s týmito krajinami.
Smernica zabezpečuje sezónnym pracovníkom z krajín mimo EÚ rovnaké zaobchádzanie ako v prípade občanov EÚ v deviatich kategóriách. Niektoré krajiny využili možnosť vyplývajúcu zo Smernice, a obmedzujú sezónnym pracovníkom určité práva, najmä pokiaľ ide o podporu v nezamestnanosti alebo rodinné prídavky. Niektoré krajiny identifikovali praktické výzvy, ktoré zamedzujú rovnakému zaobchádzaniu. Medzi ne patrí napríklad jazyková bariéra. Zistenia štúdie hovoria i o tom, že napriek monitorovaniu pracovných podmienok príslušnými inštitúciami môžu zostať niektoré prípady pracovného vykorisťovania nepovšimnuté vzhľadom k tomu, že sezónni pracovníci sú vysoko závislí na svojich zamestnávateľoch a často nepoznajú svoje práva.
Niekoľko členských štátov prijalo opatrenia na zmiernenie dopadov pandémie COVID-19 na sezónnych pracovníkov napríklad predĺžením pracovných povolení alebo uvoľnením cestovných opatrení. Vo viacerých členských štátoch vzbudila pandémia COVID-19 diskusiu na politickej a spoločenskej úrovni o dôležitosti sezónnych pracovníkov. Sezónni pracovníci tak boli viac zviditeľnení a dostalo sa im v tomto kontexte verejného uznania.
K celoeurópskej správe bol vydaný kratší Inform a Flash, ktoré stručnou formou a pomocou infografiky predstavujú hlavné zistenia správy. Štúdiu za Slovenskú republiku nájdete spracovanú v dotazníkovej forme v anglickom a slovenskom jazyku.
Aké boli zistenia štúdie o sezónnych pracovníkoch vypracovanej za Slovenskú republiku?
Sezónne práce sú v Slovenskej republike najčastejšie vykonávané štátnymi príslušníkmi Srbska a Ukrajiny, pričom viac ako 70% tvoria muži. Prevažná väčšina z nich pracuje v sektore „priemyselná výroba“, ktorý má v Slovenskej republike status jedného zo 4 sektorov sezónnych povolaní. Zvýšená potreba zamestnávania sezónnych pracovníkov je s ohľadom na ročné obdobie (jar, leto, jeseň) uvádzaná najmä v sektore poľnohospodárstva na účel zberu úrody. Sezónni pracovníci z krajín mimo EÚ čiastočne pomáhajú saturovať potreby zamestnávateľov na slovenskom trhu práce. Svedčí o tom dôsledná transpozícia Smernice o sezónnych pracovníkoch, či plnenie úloh vyplývajúcich zo strategického dokumentu Migračná politika Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2020, ktorá sa v rámci riadenej ekonomickej migrácie zmieňuje aj o sezónnom zamestnávaní ako jednej z možností rozvoja pracovného trhu.
Štúdia sa zaoberá aj ochranou sezónnych pracovníkov a ich právami. Napriek tomu, že v oblasti práv sociálneho zabezpečenia, daní a vzdelávania skúmaných touto štúdiou majú sezónni pracovníci rovnaké právne postavenie ako občania SR, ich prístup k niektorým formám dávok sociálneho poistenia (materské a dávka v nezamestnanosti) je obmedzený vzhľadom na podmienky nároku a krátkodobý charakter sezónnych pobytov.
Vzhľadom na situáciu v súvislosti s pandémiou, Slovenská republika reagovala promptným prijatím legislatívnych úprav, ale aj praktických opatrení, ktoré mali vplyv aj na sezónnych pracovníkov. Týkali sa najmä oblasti udeľovania, resp. predlžovania doby platnosti pobytov a oprávnenia pracovať dotknutých štátnych príslušníkov tretích krajín.
V závere štúdia pomenúva jednu z hlavných výziev, a to formulovanie jednotnej pozície zodpovedných rezortov vo vzťahu k zamestnávaniu štátnych príslušníkov tretích krajín ako sezónnych pracovníkov.
Štúdiu za Slovenskú republiku nájdete spracovanú v dotazníkovej forme v anglickom a slovenskom jazyku.