Pri príležitosti 30. výročia podpísania Schengenskej dohody a luxemburského predsedníctva v Rade EÚ zorganizoval Národný kontaktný bod EMN pre Luxembursko Výročnú konferenciu EMN s názvom 30 rokov Schengenskej dohody – budúcnosť Schengenu: výzvy a príležitosti (30 years of Schengen Agreement – The Future of Schengen: Challenges and Opportunities). Cieľom konferencie bolo prediskutovať dianie a perspektívy Schengenu v oblasti riadenia hraníc a neregulárnej migrácie a odovzdať návrhy pre budúce politické diskusie na medzinárodnej a národnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Na konferencii vystúpili zástupcovia ministerstiev krajín EÚ, Európskej komisie, FRONTEX-u, Európskeho parlamentu, európskych univerzít a medzinárodných organizácií. Podujatia sa zúčastnilo 180 účastníkov pôsobiacich v rôznych oblastiach.
Charles Elsen, bývalý riaditeľ Generálneho riaditeľstva Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti, stručne popísal históriu Schengenu. S podpísaním Schengenskej dohody došlo k viacerým významným zmenám ako napríklad k zjednoteniu kontrol na vonkajších hraniciach EÚ, spoločnej vízovej politike, zlepšeniu policajnej spolupráce, ako aj právnej a súdnej spolupráce. Prvá fáza po podpísaní Schengenskej dohody v roku 1990 bola zameraná na implementáciu Schengenu. Cieľom druhej fázy bolo rozšírenie, pričom medzi priekopníkmi bolo päť členských štátov. Dnes má Schengen 26 členov vrátane krajín mimo EÚ. Systém prešiel medzičasom podstatným vývojom (napr. vznikol FRONTEX, EURODAC, SIS II atď.). V súčasnosti má Schengen 8 000 kilometrov dlhú vonkajšiu hranicu, 644 letísk, 15 miliónov vydaných víz ročne a 3 milióny prekročení vnútorných Schengenských hraníc denne.
Fabrice Leggeri, predstaviteľ agentúry FRONTEX, poskytol štatistický prehľad súčasného diania. Koncom septembra 2015 došlo k neregulárnemu prekročeniu hraníc vo viac ako 710 000 prípadoch, z čoho viac ako polovica (320 000) bola zaznamenaná v Grécku. V druhej polovici septembra zaznamenalo Maďarsko 200 000 neregulárnych prekročení hraníc a Chorvátsko 100 000. Zdôraznil, že žiadny členský štát alebo iná krajina nemôže čeliť takejto výzve sama. Na posilnenie kapacity členských štátov na vonkajších hraniciach pri registrácii a screeningu všetkých migrantov je preto potrebná solidarita. V rámci opatrení EÚ pri boji s týmito výzvami bol značne navýšený rozpočet FRONTEX-u (z 95 miliónov eur na začiatku roka 2015 na predpokladaných 240 miliónov eur v roku 2016) vrátane ľudských zdrojov. V strednom a východnom Stredomorí bola spustená Operácia Tritón (s rozpočtom 28 miliónov eur), ktorú koordinuje Taliansko. Disponuje 18 hliadkovacími plavidlami, šiestimi lietadlami a 100 úradníkmi FRONTEX-u, ktorí pomáhajú Taliansku s kontrolou hraníc, registráciou, screeningom atď. V Grécku sa spustila námorná operácia Poseidon s rozpočtom 18 miliónov eur pre rok 2015. Pre efektívnu realizáciu konceptu „hotspotov“, zverenil FRONTEX doteraz najväčšie výberové konanie so žiadosťou na obsadenie 775 príslušníkov hraničnej stráže z členských štátov.
Prvý panel otvoril Laurent Muschel, riaditeľ pre migráciu a ochranu Generálneho riaditeľstva pre migráciu a vnútorné záležitosti Európskej komisie, ktorý zdôraznil, že na zabezpečenie plnohodnotného riadenia vonkajších hraníc je potrebná úplná implementácia schengenského acquis. Vysoký počet osôb, ktoré neregulárne prekročili vonkajšie hranice nie je zlyhaním Schengenu, ani problémom, ktorý by spochybňoval slobodu pohybu v rámci vnútorných hraníc. Migračné tlaky sú spôsobené vonkajšími faktormi, preto by nemali slúžiť ako dôvod na obmedzenie slobody pohybu, či na opätovné zavedenie vnútorných hraničných kontrol. Pre zavedenie vhodných opatrení v súčasnej migračnej kríze by mali členské štáty spolupracovať v oblasti posilnenia kontrol na vonkajších hraniciach s pomocou FRONTEX-u, mali by znovu nadobudnúť vzájomnú dôveru prostredníctvom zapojenia zdrojov FRONTEX-u, zabezpečiť zber odtlačkov prstov na vonkajších hraniciach, aby sa tak zabránilo sekundárnym neregulárnym pohybom, zaviesť efektívny dublinský systém, ako aj efektívnu návratovú politiku EÚ.
Predstaviteľ Centrálneho riaditeľstva hraničnej polície Francúzska, Bernard Stiffert, vyzdvihol dôležitosť posilnenia vzťahov EÚ s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami, čo by uľahčilo readmisiu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa v EÚ zdržiavajú neoprávnene. Členské štáty by mali taktiež systematicky využívať laissez-passer v prípadoch, kedy úrady tretích krajín nie sú schopné poskytnúť cestovné doklady pre návrat a readmisiu.
Catherine Wihtol de Wenden z univerzity Science Po vo Francúzsku sa venovala pomeru legálnej a neregulárnej migrácie a uviedla, že súčasné vysoké počty migrantov sú do určitej miery výsledkom obmedzených možností legálnej migrácie do Európy. Vytvorenie viacerých možností legálnej migrácie by podľa nej mohlo znížiť počet neregulárnych migrantov a predísť „nadmernému využívaniu“ statusu medzinárodnej ochrany na oprávnený pobyt.
Laurent Muschel otvoril aj druhý panel, kde predstavil opatrenia, ktoré zaviedla Európska komisia na dosiahnutie priorít stanovených v Akčnom pláne EÚ proti prevádzaniu migrantov na roky 2015-2020 – konkrétne identifikáciu podozrivých plavidiel, ktoré prevážajú migrantov, finančné vyšetrovanie na boj proti praniu špinavých peňazí a pre konfiškáciu majetku a úzku spoluprácu členských štátov s internetovými spoločnosťami, ktoré často využívajú prevádzači. Okrem toho by mali byť do konca roka 2015 nasadení v najdôležitejších tranzitných krajinách a krajinách pôvodu neregulárnych migrantov imigrační styční dôstojníci. Taktiež zdôraznil, že pre úspešnú implementáciu návratovej smernice by sa mali členské štáty sústrediť na spoluprácu s tretími krajinami.
Súčasnú situáciu veľkého počtu neregulárnych migrantov analyzoval taktiež Eugenio Ambrosi, riaditeľ Regionálneho úradu IOM pre Európsky hospodársky priestor, EÚ a NATO, ktorý zopakoval, že situácia odzrkadľuje medzery v súčasných mechanizmoch a politikách. V kontexte prevádzania migrantov zdôraznil potrebu venovať pozornosť dôvodom a motiváciám prevádzačstva, pretože kým existuje dopyt po tejto nelegálnej práci, tento fenomén neskončí.
V záverečnom paneli diskutovali ministri kľúčových rezortov Luxemburska, ministerka vnútra Slovinska a Komisár EÚ pre vnútorné záležitosti, migráciu a občianstvo Dimitris Avramopoulos o význame spolupráce medzi členskými štátmi a spolupráce s tretími krajinami, ako aj o podpore zo strany Európskej komisie. Komisár informoval účastníkov aj o novom „Balíku pre hranice“, ktorý bude predstavený koncom roka 2015.
Spracované zo Záverov a súhrnu z konferencie zostavených Národným kontaktným bodom Luxemburska v spolupráci s Európskou komisiou a poskytovateľom služieb EMN (ICFI).