Európska migračná sieť (EMN) vydala inform „Preklenutie digitálnej priepasti: digitálne služby v konaniach týkajúcich sa legálnej migrácie z hľadiska prístupnosti a inklúzie“. Na základe príspevkov 25 členských a pozorovateľských krajín EMN sa inform zameriava na to, ako môžu digitálne služby zlepšiť prístupnosť pre žiadateľov so zdravotným znevýhodnením a pre osoby, ktoré sú inak znevýhodnené v súvislosti s využívaním digitálnych služieb. Porovnáva prístupy k navrhovaniu a poskytovaniu digitálnych služieb v konaniach týkajúcich sa legálnej migrácie a poukazuje na spoločné výzvy a príklady dobrej praxe.
Digitálne služby zohrávajú v členských a pozorovateľských krajinách EMN čoraz väčšiu úlohu a podporujú činnosti, ako je podávanie žiadostí, komunikácia s orgánmi alebo sledovanie stavu prípadu. Hoci väčšina krajín pri zbere biometrických údajov alebo overovaní totožnosti naďalej vyžaduje osobnú prítomnosť, niektoré umožňujú vybrané procesy vybaviť plne online. Inform zároveň poukazuje na to, že väčšina krajín zosúlaďuje digitálne služby v oblasti legálnej migrácie so smernicou (EÚ) 2016/2102 o prístupnosti webových sídiel, Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Pokrok smerom k plnej prístupnosti však v mnohých prípadoch zostáva čiastočný, pričom nedostatky súvisia najmä s technickou implementáciou, praktickým fungovaním služieb a staršími systémami.
Žiadatelia môžu zvyčajne uviesť potrebu podpory prostredníctvom digitálnych kanálov, ako sú kontaktné formuláre alebo e-mail, pričom v niektorých krajinách je možné požiadať o podporu aj osobne. Niektoré krajiny poskytujú osobnú pomoc prostredníctvom špecializovaných servisných centier, kde môžu žiadatelia s obmedzenými digitálnymi zručnosťami alebo obmedzeným pripojením získať praktickú podporu pri vypĺňaní formulárov, nahrávaní dokumentov a používaní online služieb. Ak sa zhromažďujú informácie týkajúce sa zdravotného znevýhodnenia alebo osobitných potrieb podpory, uplatňujú sa záruky podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov.
Dvanásť členských a pozorovateľských krajín EMN uviedlo ťažkosti pri zavádzaní prístupných digitálnych služieb. Išlo najmä o technické problémy so staršími systémami, prekážky v oblasti verejného obstarávania a vývoja, nízku digitálnu gramotnosť a ťažkosti pri zapájaní žiadateľov so zdravotným znevýhodnením do používateľského testovania. Na riešenie týchto výziev krajiny zavádzajú systémové iniciatívy, používateľsky orientované nástroje prístupnosti, hybridné modely kombinujúce digitálne služby s osobnou podporou, ako aj priebežné audity prístupnosti a výskum.
Celý inform „Preklenutie digitálnej priepasti: digitálne služby v konaniach legálnej migrácie z hľadiska prístupnosti a inklúzie“ je dostupný na webovej stránke EMN v sekcii Publikácie.
