Nový spoločný inform Európskej migračnej siete (EMN) a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa venuje tvorbe, implementácii, monitorovaniu a hodnoteniu migračných stratégií v členských a pozorovateľských krajinách EMN, ako aj vo vybraných krajinách OECD. Stratégie sú rozdelené do šiestich hlavných kategórií: azyl, regulárna migrácia, integrácia, neregulárna migrácia, vonkajší rozmer a krízové plánovanie. Inform ponúka porovnávaciu analýzu rôznych prístupov k migračnej politike, pričom sa zameriava na hlavné výzvy a osvedčené postupy.
Zistenia obsiahnuté v informe ukazujú, že 22 členských krajín EMN a tri pozorovateľské krajiny majú aspoň jednu migračnú stratégiu Niektoré z týchto 22 členských krajín majú komplexné migračné stratégie, ako aj sektorovo špecifické stratégie, zatiaľ čo iné majú len sektorové stratégie. Jedna krajina integruje všetky sektorové stratégie do svojej komplexnej stratégie pre azyl a migráciu. Všetky tri odpovedajúce pozorovateľské krajiny EMN majú komplexné stratégie.
Vo viacerých členských krajinách EMN vedie tvorbu stratégie ministerstvo vnútra, pričom do procesu zapája aj samosprávy a súkromný sektor. Stratégie sa líšia svojím rozsahom – od široko koncipovaných, komplexných politík až po cielene zamerané, sektorové plány. Okrem toho sú migračné stratégie často prepojené s inými národnými alebo medzinárodnými politikami. Napríklad Estónsko integruje svoju migračnú stratégiu do širšieho Plánu rozvoja sociálnej politiky, zatiaľ čo Grécko zosúlaďuje svoju integračnú stratégiu s Akčným plánom EÚ pre integráciu a inklúziu.
Spôsoby implementácie sa tiež líšia. Niektoré krajiny používajú ročné akčné plány alebo výzvy na predkladanie projektov, zatiaľ čo iné zavádzajú legislatívne opatrenia a partnerstvá s občianskou spoločnosťou a medzinárodnými organizáciami. Pokiaľ ide o disemináciu migračných stratégií, krajiny využívajú rôzne metódy vrátane formálnych komunikačných stratégií, podujatí pre zainteresované strany, diskusií a online publikácií. Monitorovanie zvyčajne riadi orgán, ktorý stratégiu vypracoval, pričom mnohé krajiny svoje stratégie pravidelne aktualizujú prostredníctvom hodnotení.
Členské krajiny EMN čelia pri tvorbe migračných stratégií viacerým výzvam – najmä v súvislosti s obmedzeným zapojením cieľových skupín a tiež neustále sa meniacemu migračnému kontextu, ktorý ovplyvňuje realizáciu stratégií. Medzi osvedčené postupy patrí koordinácia medzi ministerstvami, inkluzívne konzultačné procesy a vytváranie nových štruktúr s cieľom zlepšiť integráciu a ochranu migrantov a diaspóry.
Vybrané krajiny OECD, ako napríklad Austrália, Kanada a Nový Zéland, si stanovujú migračné ciele vo svojich národných migračných stratégiách. V Japonsku a Južnej Kórei sa riadenie migrácie opiera o legislatívne reformy zahrnuté v päťročných plánoch. Príkladom dobrej praxe pri aktualizácii národných stratégií je revízia kanadskej migračnej stratégie z roku 2023.
Celý inform s názvom „Tvorba migračných stratégií“ je dostupný v sekcii Publikácie na webovej stránke EMN.