Ako členské štáty EÚ regulujú mobilitu a pobyt osôb, ktorým už bola udelená medzinárodná ochrana v inom členskom štáte? Aké pravidlá platia pri presune zodpovednosti za osobu s medzinárodnou ochranou? Aj na tieto otázky odpovedá nový inform Európskej migračnej siete, ktorý sa venuje tzv. druhotnému pohybu osôb s udelenou medzinárodnou ochranou.
Pod druhotným pohybom sa v tomto kontexte rozumie ďalšia migrácia osôb s udelenou medzinárodnou ochranou z prvého štátu do druhého štátu s cieľom požiadať o medzinárodnú ochranu alebo legálny pobyt v druhom členskom štáte na inom základe (napríklad za účelom zamestnania alebo štúdia). Dôvody tohto pohybu sú rôzne a môžu zahŕňať nedostačujúce životné podmienky a dostupnosť bývania v prvom štáte, tlak etnických alebo rodinných väzieb v inom členskom štáte, nedostatok integračných možností, zložitý prístup k práci alebo štúdiu, obmedzený prístup k zdravotnej alebo sociálnej starostlivosti v prvom štáte a podobne.
Inform Druhotný pohyb osôb s udelenou medzinárodnou ochranou sa v prvom rade zaoberá tým, ako členské štáty regulujú presun zodpovednosti za osobu s medzinárodnou ochranou z prvého štátu do druhého štátu. Pod presunom zodpovednosti sa rozumie presun zodpovednosti za vydanie cestovného dokladu pre utečencov ako je definované v článku 28 Ženevskej konvencie o utečencoch a v článku 2 Európskej dohody o presune zodpovednosti za utečencov (EATRR). Po druhé, inform skúma situáciu, kedy si osoby s udelenou medzinárodnou ochranou v prvom štáte podajú žiadosť o medzinárodnú ochranu v druhom štáte.
Inform pokrýva všetky osoby, ktorým bol udelený štatút medzinárodnej ochrany (štatút utečenca alebo doplnková ochrana) a sú prítomné na území druhého štátu z dôvodu, že získali alebo sú v procese získania povolenia na pobyt alebo si podali ďalšiu žiadosť o medzinárodnú ochranu.