Viete, akým výzvam čelia migranti v oblasti prístupu k službám duševného zdravia a ako na nich členské štáty odpovedajú? Nový inform EMN mapuje existujúce politiky s cieľom pomôcť migrantom s legálnym pobytom v prístupe k službám duševného zdravia.
Inform Mapovanie politík v oblasti duševného zdravia štátnych príslušníkov tretích krajín mapuje politiky v členských štátoch EÚ, ktoré poskytujú podporu migrantom s legálnym pobytom a zabezpečujú ich prístup k službám duševného zdravia. Zameriava sa na výzvy, ktorým migranti čelia v prístupe k týmto službám a na postupy, ktoré členské štáty zaviedli s cieľom odpovedať na nich.
Vo väčšine členských štátov majú migranti s legálnym pobytom prístup k rovnakým službám duševného zdravia ako občania daného štátu alebo občania EÚ s pobytom. Prístup k týmto službám však sprevádzajú rôzne výzvy, ktorým čelia migranti alebo členské krajiny. Pre migrantov je to najmä jazyková bariéra, nedostatok informácií, vysoké náklady a dlhé čakacie doby, ako i nedostatok povedomia, tabuizovanie témy či sociálno-ekonomické znevýhodnenie. Z pohľadu členských štátov sa výzvy týkajú jazykových a kultúrnych odlišností medzi migrantmi a poskytovateľmi služieb, nedostatku finančných a ľudských zdrojov alebo špecifickej expertízy zodpovedajúcej potrebám migrantov.
Hlavnými poskytovateľmi služieb v oblasti duševného zdravia sú národné, regionálne a lokálne autority, ďalej nasledujú mimovládne organizácie a súkromný sektor.
Inform poukazuje na to, že migranti, najmä tí, ktorí boli nútení odísť zo svojej krajiny, môžu byť vystavení vyššiemu riziku rozvoja porúch duševného zdravia. Ďalšie výzvy sa týkajú špecifických skupín migrantov vrátane žien, detí alebo obetí rodového násilia a traumy.
S cieľom odpovedať na identifikované výzvy poskytlo 21 členských štátov vrátane Slovenska príklady opatrení, ktoré zlepšili prístup k službám v oblasti duševného zdravia migrantov. Medzi príkladmi uviedli napríklad vytvorenie podmienok na lepší prístup k službám alebo minimalizovanie komunikačných prekážok.