Informy EMN

EMN spoločne s OECD spracovala do Informu aké reakcie a opatrenia členské štáty EÚ a OECD zaviedli v súvislosti s manažovaním povolení na pobyt a nezamestnanosťou migrantov počas pandémie Covid-19. Podľa hlavných zistení sú zraniteľné komunity vrátane štátnych príslušníkov tretích krajín špeciálne zasiahnuté dôsledkami pandémie. Mnohé krajiny zaviedli dočasné opatrenia v súvislosti so spracovaním žiadostí o vydanie a predĺženie povolenia na pobyt, aby tak predišli situáciám, pri ktorých by sa mohli legálne zdržiavajúci sa migranti ocitnúť v neregulárnej situácii. Tento dokument je súčasťou spoločnej série Informov EMN a OECD, ktoré sa venujú opatreniam zavedeným členskými štátmi, Nórskom a Spojeným kráľovstvom v rôznych oblastiach migrácie v súvislosti s dôsledkami pandémie Covid-19.

Inform ponúka analýzu podpory, ktorú majú k dispozícii návratoví poradcovia, aby mohli poskytovať migrantom včasné, nestranné a spoľahlivé informácie o návrate. Zo zistení vyplýva, že v krajinách EÚ neexistujú žiadne vnútroštátne právne rámce ani politiky na zabezpečenie štandardizovaného prístupu k minimálnym požiadavkám v oblasti kvalifikácie a odbornej prípravy návratových poradcov. Minimálne štandardy sa však dodržiavajú prostredníctvom osvedčených postupov alebo, v niektorých prípadoch, usmerneniami a odbornými znalosťami poskytnutými Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM). Odborná podpora zvyčajne zahŕňa úvodné školenie, opakovacie kurzy, príručky, usmernenia a linky pomoci. V niektorých prípadoch boli zavedené aj postupy na monitorovanie činnosti poradcu. Jednou z hlavných identifikovaných výziev bola obmedzená podpora poradcov v tých aspektoch ich práce, ktoré môžu byť zložité a emocionálne vyčerpávajúce.

Tento inform EMN sumarizuje hlavné zistenia zo súhrnnej správy EMN o reakcii členských štátov EÚ a Nórska na bezprecedentné migračné pohyby obdobia rokov 2014 - 2016. Súhrnná správa prináša prehľad o zmenách v stratégiách, prístupoch a opatreniach, ktoré členské štáty v tejto situácii prijali a zaoberá sa zmenami v procese udeľovania medzinárodnej ochrany, legislatívnymi a obsahovými zmenami udelenej ochrany, novými aspektami v oblasti hraničných kontrol a vymožiteľnosti práva, premenami integračných opatrení a ostatnými oblasťami, ktoré boli týmito zmenami ovplyvnené. Štúdia poukazuje na kľúčové výzvy, príklady dobrej praxe a osvedčené postupy v priebehu tohto obdobia ako aj na to, ako sú členské štáty EÚ operačne a organizačne pripravené na podobné situácie v budúcnosti. 

Inform ponúka hlavné zistenia štúdie ohľadom existujúcich politík a opatrení zameraných na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín (ŠPTK) na trhu práce v členských štátoch EÚ. Správa sa zameriava sa na súčasné politiky a opatrenia, ako aj na tie, ktoré boli implementované, zmenené či doplnené od roku 2014. Ponúka príklady osvedčených opatrení zameraných na integráciu na trhu práce realizovaných verejným sektorom, ako aj iniciatívy súkromného sektora v rámci zamestnávania ŠPTK.

Inform sumarizuje hlavné zistenia zo štúdie Európskej migračnej siete (EMN) o skúsenostiach a existujúcich postupov v členských štátoch EÚ, Nórsku a Švajčiarsku voči príjemcom medzinárodnej ochrany, ktorí cestujú späť do svojej krajiny pôvodu. Štúdia tiež skúma motiváciu dotknutých jednotlivcov ako aj to, akým spôsobom  takéto prípady posudzujú štátne orgány v krajinách, ktoré im priznali postavenie utečenca.

Väčšina krajín, ktoré sa do štúdie zapojili, považuje cestovanie do krajiny pôvodu za náznak toho, že ochrana už nemusí byť potrebná. To môže viesť k preskúmaniu účelu cesty a prehodnoteniu štatútu medzinárodnej ochrany. Hlavné zistenia súhrnnej správy štúdie Cestovanie osôb s medzinárodnou ochranou do krajiny pôvodu približuje aj nové video.

Tento inform EMN sumarizuje hlavné zistenia štúdie o vplyve liberalizácie vízového režimu v špecifických oblastiach (napr. cestovný ruch, legálna migrácia, bilaterálna spolupráca). Správa tiež približuje trendy v oblasti nelegálnej migrácie ako aj ďalšie tendencie, ktoré boli pozorované v členských štátoch EÚ a v Nórsku počas obdobia 2007-2017. Tým, že sa zameriava na cieľové krajiny migrácie, prináša tým nový pohľad na vplyvy a výzvy liberalizácie vízového režimu, ktorým čelia členské štáty EÚ a Nórsko.

Inform zhŕňa hlavné zistenia štúdie o prilákaní študentov z tretích krajín, čo predstavuje pre EÚ alternatívu k nelegálnej migrácii a príspevok ku konkurencieschopnejšiemu hospodárstvu EÚ. Aké konkrétne politiky a postupy zaviedli členské štáty na prilákanie zahraničných študentov? Existujú nejaké osobitné stimuly na ich udržanie po ukončení štúdia? Aké sú hlavné výzvy? Aké dvojstranné a viacstranné dohody o spolupráci s tretími krajinami prijali členské štáty v súvislosti s medzinárodnými študentmi? Na tieto a ďalšie otázky odpovedá súhrnná správa štúdie Prilákanie a udržanie zahraničných študentov v EÚ. Štúdia poskytuje stručný prehľad o trendoch, výzvach a osvedčených postupoch ako aj o národných politikách zavedených v  členských štátoch na prilákanie medzinárodných študentov z tretích krajín.

EMN Luxemburg zozbierala prostredníctvom systému ad hoc otázok informácie týkajúce sa smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, s cieľom prispieť k hodnoteniu jej implementácie členskými štátmi EÚ. Získané informácie boli spracované do EMN Informu, ktorý sa venuje týmto témam: dobe pobytu a obdobiu neprítomnosti na území členského štátu, podmienkam získania a straty postavenia osoby s priznaným dlhodobým pobytom a právam, ktoré tieto osoby získajú. Inform mapuje aj  podmienky pobytu a zamestnania takýchto osôb v iných členských štátoch (mobilita v rámci EÚ), ako aj informačné a komunikačné aktivity členských štátov v tejto oblasti.