Kalendár

pon uto str štv pia sob ned
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30

 Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) ako koordinátor Národného kontaktného bodu EMN v SR zorganizovala v Bratislave 23. marca 2017 národnú konferenciu EMN na tému „Úloha samospráv v integrácii utečencov“. 

Cieľom konferencie bolo sprostredkovať osvedčenú prax z vybraných miest členských krajín EÚ a poskytnúť priestor na diskusiu a výmenu skúseností v integrácii utečencov so zameraním na bývanie, vzdelávanie, zamestnávanie, socio-kultúrnu orientáciu, zapojenie obyvateľov a ďalšie dôležité aspekty. Konferencia sa tiež venovala súčasnej situácii v lokálnej integrácii utečencov na Slovensku a spolupráci aktérov v tejto oblasti.

Na konferencii vystúpili zástupcovia samospráv európskych miest (konkrétne švédskeho Åre, českého Bzenca, nemeckého Norimbergu a rakúskej Viedne) a domáci experti. Zástupca Európskej komisie predstavil možnosti využitia fondov EÚ, ako aj súčasný európsky politický rámec.

Konferencia bola určená najmä pre primátorov a starostov miest a obcí, ďalších predstaviteľov slovenských samospráv, verejnej správy, mimovládnych a medzinárodných organizácií. Na konferenciu prijalo pozvanie viac ako 60 účastníkov.

Program konferencie

Program konferencie bol rozdelený do dvoch panelových diskusií, v rámci ktorých sa diskutovalo o skúsenostiach s integráciou osôb s udelenou medzinárodnou ochranou vo vybraných európskych mestách či obciach a o situácii na Slovensku. Panelovým diskusiám predchádzala prezentácia zástupcu Európskej komisie a príhovory riaditeľa Migračného úradu Ministerstva vnútra SR (MÚ MV SR) a vedúcej Úradu IOM v SR.

Otvorenie konferencie

Vedúca Úradu IOM v SR, Zuzana Vatráľová, otvorila konferenciu a predstavila jej tému, cieľ, program, ako aj  a profil účastníkov. Úlohu samospráv v integrácii utečencov vníma IOM ako dôležitú a aktuálnu tému aj na Slovensku. Preto si ju v spolupráci s Migračným úradom MV SR, ktorý v súčasnosti pracuje na príprave štátneho integračného programu pre túto cieľovú skupinu migrantov, vybrala v roku 2017 za tému národnej konferencie EMN. Konferencia tiež nadväzuje na predchádzajúce aktivity v tejto oblasti na Slovensku, aby umožnila vzájomnú výmenu informácií a existujúcich služieb. Počty osôb s medzinárodnou ochranou sú na Slovensku nízke, ale ako zdôraznila, v budúcnosti sa situácia môže zmeniť. Slovensko môže súčasnú situáciu využiť a pripraviť sa aj na základe osvedčenej praxe a ponaučení z iných členských štátov. Príklady zo zahraničia boli zvolené tak, aby boli čo najviac použiteľné alebo inšpiratívne pre slovenské regióny či mestá.

Riaditeľ Migračného úradu Ministerstva vnútra SR, Bernard Priecel, následne vyjadril nádej, že výstupy tohto podujatia podporia aktívnu spoluprácu štátnej správy a samosprávy v integrácii utečencov na miestnej úrovni. Spoluprácu vidí najmä v oblasti bývania, ktorá je pre osoby s udelenou medzinárodnou ochranou asi najdôležitejším prvkom integrácie. Predsudok, že za migrantov či utečencov má zodpovedať štát, sa doteraz nepodarilo prekonať, a je úlohou štátnej správy zmeniť toto vnímanie najmä vo vzťahu k voleným zástupcom samospráv. Doplnil, aké spojené faktory podľa neho stoja za nízkymi počtami utečencov, resp. žiadateľov o azyl na Slovensku - v minulosti Slovensko nebolo cieľovou krajinou, slovenská ekonomika bola slabá a v krajine dodnes žije malá diaspóra. Vyzdvihol švédsky prístup a princípy starostlivosti o žiadateľov o azyl. Slovensko by sa podľa neho malo tiež viac otvárať pomoci ľuďom, ktorí ju potrebujú. Prioritou pre Slovensko sú najmä zraniteľné skupiny migrantov vrátane detí.

Prezentácia Európskej komisie: Úloha EÚ v integrácii utečencov na miestnej úrovni - nástroje financovania a politiky

Zástupca Európskej komisie, Grzegorz Gajewski z Generálneho riaditeľstva pre migráciu a vnútorné záležitosti (DG HOME) v úvode konferencie zameral na úlohu EÚ v integrácii utečencov na miestnej úrovni, jej rámcové politiky a nástroje financovania, pričom migráciu vyzdvihol ako príležitosť pre EÚ. Migrácia má mnoho výziev, ale aj potenciál pre miestne komunity a socio-ekonomický rozvoj v období, kedy EÚ potrebuje riešiť demografické problémy. Neochota a opozícia voči migrácii v EÚ pramení najmä z nedostatku informácií a zdieľania skúseností v integračných procesoch, ktoré samozrejme môžu trvať dlhšie. Podľa rôznych štúdií vychádza menej nákladné  investovať do integračných politík a aktivít ako financovať následky nedostatočných investícií v tejto oblasti. Medzi dôvody, prečo je potrebné pôsobiť v oblasti integrácie migrantov na úrovni EÚ patrí skutočnosť, že potreby migrantov sú prierezové a ich riešenia paralelné. Faktom je tiež, že členské štáty EÚ čelia spoločným výzvam, ale na národnej úrovni uplatňujú odlišné prístupy, čo umožňuje vzájomnú výmenu znalostí a skúseností.

Následne zhrnul výsledky spolupráce na úrovni EÚ v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín a to vytvorenie „Spoločných základných princípov“ (Common Basic Principles, 2004),  a „Akčného plánu na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín“ (Action Plan for the Integration of Third Country Nationals z júna 2016), ktoré tvoria politický rámec EÚ v tejto oblasti. K praktickým výsledkom spolupráce patrí monitoring integračných výstupov a vytvorenie „Európskej webstránky o integrácii“ s informáciami o politikách, opatreniach a financovaní v angličtine, francúzštine a nemčine. Akčný plán na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín uplatňuje prierezový prístup a zameriava sa na všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane utečencov. Obsahuje 50 konkrétnych spôsobov podpory pre členské štáty EÚ a iných aktérov, ktoré sa dajú rozdeliť do piatich prioritných oblastí: predpríchodová a popríchodová fáza, vzdelávanie, integrácia na pracovný trh a prístup k odborným školeniam, prístup k základným službám pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ubytovania, aktívne angažovanie občianskej spoločnosti a sociálna inklúzia. V každej oblasti špecifikoval aktivity, ktoré by EÚ chcela podporiť spolu s príkladmi už existujúcich opatrení alebo nástrojov.

Venoval sa aj finančným mechanizmom EÚ v oblasti integrácie migrantov. Významný objem financií, ktoré sú dostupné na integráciu, je alokovaných v rámci fondov AMIF, ESF, ERDF (agenda mestského rozvoja) a Erasmus+ (pre mladých ľudí). Napríklad fond AMIF disponuje v rámci svojho sedemročného obdobia 7 miliardami EUR, ktoré sa distribuujú rôznym aktérom v členských štátoch EÚ. Miestne orgány a komunity (občianska spoločnosť, sociálni partneri) potrebujú takéto financovanie, a preto sa Generálne riaditeľstvo EK pre migráciu a vnútorné záležitosti snaží o väčšie sprístupnenie fondu AMIF pre túto cieľovú skupinu.

Európska komisia podporuje posilnenie koordinácie v oblasti politík, ako aj zdieľanie informácií a dobrej praxe, ktorá zahŕňa silnejší dialóg s miestnymi a regionálnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou. Preto vytvorila platformy „Európska integračná sieť” (European Integration Network) a „Partnerstvo v integrácii v rámci Mestskej agendy EÚ” (Partnership under the EU Urban Agenda on Integration). Všetky ďalšie informácie, rámcové dokumenty, ako aj informácie o možnostiach financovania sú dostupné na „Európskej webstránke o integrácii”.

Priebeh panelových diskusií

Program konferencie bol rozdelený do dvoch panelových diskusií, v rámci ktorých sa diskutovalo o skúsenostiach s integráciou osôb s udelenou medzinárodnou ochranou vo vybraných európskych mestách či obciach a o situácii na Slovensku.

1. Panel: Integrácia utečencov európskymi samosprávami v praxi

Mattias Sjölundh & Martin Söderström, mesto Åre, Švédsko

So svojimi skúsenosťami s integráciou utečencov sa podelili Mattias Sjölundh a Martin Söderström, ktorí sú zodpovední za integračné aktivity vo švédskom meste Åre, ktoré prijalo a integrovalo v krajine najviac utečencov na počet obyvateľov. Åre je turistické mesto na severe Švédska s približne 11 000 obyvateľmi, ktoré vďaka svojim horám každoročne privíta približne 500 000 návštevníkov a spolu s nimi aj približne 1 000 sezónnych pracovníkov. Ľudia žijúci v tejto oblasti sú preto zvyknutí hostiť iných ľudí. Samospráva má tiež viac ako 2 000 malých podnikov, ktoré vedia poskytnúť pracovné príležitosti aj pre utečencov.

Samospráva začala prijímať utečencov od roku 2010. Každý rok mesto prijalo 150 utečencov, čo je ročný nárast miestneho obyvateľstva o 1,4%. Okrem toho prijalo 100 maloletých detí bez sprievodu a v roku 2015 v čase prudkého nárastu žiadateľov o azyl ich mesto ubytovávalo 1 000. Mesto nepocítilo „krízu“, keďže už malo pripravený integračný koncept aj jeho praktický rámec.

Následne vysvetlili, že ich samospráva vníma integráciu utečencov nie ako problém, ale ako riešenie vlastných problémov, ktorými je najmä zlý demografický vývoj, sťahovanie mladých ľudí do miest a nedostatok pracovníkov. Dôležitým motívom je aj samotná pomoc ľuďom v núdzi, ktorí môžu v novom bezpečnom prostredí opäť vybudovať svoje životy, a ktorí na oplátku obohatia život a ekonomiku samosprávy. Na skutočných príbehoch poukázali na dôležitosť prípravy pred príchodom utečencov, ktorá si vyžaduje veľa práce v teréne (napr. informovanie a ďalšia komunikácia s obyvateľmi, susedmi, zamestnávateľmi v danej lokalite, so zdravotníckymi zariadeniami, vzdelávacími inštitúciami a pod.). Po príchode utečencov samospráva využíva na ich ľahšiu integráciu skúsenosti a jazykové znalosti bývalých utečencov, ktorí sú pre nich aj vzormi. Po prvotnej stabilizácii sa v rámci integračných aktivít noví obyvatelia mesta venujú učeniu jazyka a hľadaniu práce, ktorú im pomáhajú nájsť samosprávou určení pracovníci. 50 – 80% utečencov má po dvoch rokoch platenú prácu. Niektorí utečenci popri práci študujú. Iba malé percento utečencov poberá sociálne dávky štátu. Integračný proces je postavený na individuálnej práci s utečencom. Prvé dva roky  sú integračné aktivity financované vládou, po ich uplynutí podpora štátu končí. Samospráva sa snaží utečencov motivovať a vytvoriť im také prostredie, aby neodchádzali, ale ostali tam žiť.

Pavel Čejka, mesto Bzenec, Česká republika

Dlhoročný starosta viac ako štvortisícového mesta Bzenec, Pavel Čejka, predstavil niekoľko menších integračných aktivít, ktoré realizovala jeho samospráva. K téme imigrácie sa dostal v roku 2005, kedy reagoval na výzvu ministerstva vnútra na prijatie kazašských Čechov do krajiny. V Bzenci ubytovali jednu štvorčlennú rodinu, pre ktorú zastupiteľstvo na uľahčenie integrácie vytipovalo byt v centre mesta oproti radnici. Mesto sa tiež postaralo o ďalšie aspekty integrácie vrátane nástupu detí do škôl, ako aj o sprostredkovanie práce dospelým.

V roku 2009 mesto prijalo jednu rodinu z Barmy, ktorá sa v porovnaní s predchádzajúcou rodinou potrebovala zorientovať aj v európskych pomeroch a kultúre. Tá neskôr v roku 2013 pomohla s integráciou ďalšej barmskej rodiny. Štát v tom čase už v rámci integrácie prispieval na infraštruktúru mesta, ktoré investovalo do vody, kanalizácie, komunikácie, ale aj na základné vybavenie mestských bytov pre utečencov. V roku 2014 po opakovaných záplavách sa mesto tiež rozhodlo prijať rodinu z Rumunska, ktorá bola členským štátom EÚ.

S integráciou spomínaných rodín malo mesto pozitívne skúsenosti. Všetky (v celkovom počte 23 osôb) sa časom osamostatnili a nevyžadujú osobitnú podporu od samosprávy. Starosta zdôraznil, že úspech tkvel vo vôli a snahe mesta cudzincov integrovať, keďže o previerky utečencov a základné financovanie sa postaral štát. Integrácia utečencov v mestách a obciach by mala začať prebiehať čo najskôr, preto považuje polročnú lehotu na prvú integráciu v českom azylovom tábore za dlhú a neefektívnu. V súčasnosti môže byť prijímanie utečencov problematické a to najmä kvôli negatívnemu obrazu v médiách a politických diskusiách. Pre porovnanie uviedol, že v roku 2006 prišlo do Českej republiky 1400 utečencov a v roku 2016 ich bolo 400.

Thomas Müller, mesto Norimberg, Nemecko

Thomas Müller, člen Sekcie pre koordináciu integrácie mesta Norimberg, hovoril o integračnom programe mesta a zameral sa na utečencov.  Predstavil tiež základné demografické údaje, spôsob ukotvenia migrácie a integrácie na úrovni nemeckých samospráv, kritériá pre prijatie utečencov v Nemecku a praktickú implementáciu integračných opatrení v meste Norimberg vrátane dobrej praxe v oblastiach ako: učenie jazyka, ubytovanie, vzdelávanie, zamestnanie, poskytovanie sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti, socio-kultúrna orientácia, práca s miestnou komunitou, dobrovoľníctvo a komunikácia.

Norimberg je po Mníchove druhé najväčšie mesto Bavorska s viac ako 500 000 obyvateľmi, z ktorých viac ako 43% má migrantský pôvod tak ako ho definuje nemecká legislatíva. Z celkového počtu migrantov pochádza z krajín mimo EÚ 31%. Počet utečencov v Norimbergu je viac ako 8000 (približne 1%) a to najmä zo Sýrie, Iraku a Etiópie. 66% utečencov sú mladí ľudia do 30 rokov a asi 70% z nich sú muži. Túto rozmanitosť zohľadňuje aj integračná politika mesta. Integrácia utečencov je riadená ako projekt kanceláriou primátora, ktorá je v pravidelnom kontakte s prierezovými výbormi a koordinačnou skupinou pre integráciu.

V roku 2015 muselo mesto v krátkom čase riešiť ubytovanie stoviek prichádzajúcich žiadateľov o azyl, na ktoré využilo napríklad bývalé hotely v meste. Dnes už väčšina utečencov žije v zdieľanom bývaní, ktoré prenajíma a riadi mesto. Pri hľadaní práce, či školy sa utečencom v rámci projektu „Stay“ poskytuje individuálne poradenstvo a podpora. Mesto v súčasnosti pripravuje mobilnú aplikáciu “Integreat”, ktorá by mala utečencom od júna 2017 poskytovať offline v 7 jazykoch potrebné informácie v rôznych oblastiach. Na záver vyzdvihol aj rôznorodé dobrovoľnícke aktivity, ktoré vychádzajú z občianskej spoločnosti a sú dôležitým prvkom integrácie v meste.

Ursula Eltayeb, mesto Viedeň, Rakúsko

Integrácii utečencov v hlavnom meste Rakúska sa venovala Ursula Eltayeb, ktorá pracuje na oddelení integrácie a diverzity mesta Viedeň, kde má na starosti financovanie integračných projektov a program „StartWien“ pre novoprichádzajúcich migrantov. Na oddelení pracuje približne 60 osôb, ktoré plynule hovoria 20 jazykmi. Viedeň má viac ako 1,8 miliónov obyvateľov, z ktorých 36% nemá vo Viedni pobyt alebo sa narodili mimo Rakúska, a z ktorých 50% má migrantský pôvod. V súčasnosti mesto eviduje 21 000 žiadateľov o azyl, ktorí tvoria 1,1% celkovej mestskej populácie. Tento počet zahŕňa okolo 70% mužov a asi 6000 maloletých detí, z ktorých 1000 sú maloletí bez sprievodu.

Integračný koncept Viedne je postavený na kultúre vítania, ktorá urýchľuje proces integrácie, a opatreniach pre rôznorodé potreby migrantov. Program „StartWien“ funguje od roku 2008 a pôvodne bol určený pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prišli do Rakúska v rámci zlúčenia rodiny. V roku 2011 sa rozšíril aj na občanov EÚ a v roku 2015 na žiadateľov o azyl a utečencov. Program poskytuje individuálnu a komplexnú socio-kultúrnu orientáciu (vrátane rakúskej legislatívy, imigračného zákona, práv, povinností, prvých krokov v krajine) v prvom jazyku migranta, ak je to možné. V súčasnosti program pokrýva 26 jazykov. Následne sú utečenci podporovaní v učení nemčiny, ale zároveň sa podporuje zachovanie jazykov migrantov.

Pre mladých žiadateľov o azyl a utečencov vo veku 15 – 21 rokov otvorili v lete 2016 „StartWien Youth College“, ktorú mesiac po jej otvorení navštívilo okolo 1000 študentov. Polovicu študentov vysielajú úrady práce a polovicu Viedenský sociálny fond. Študovať môžu nemčinu, angličtinu, matematiku, kreatívne workshopy a pod. Okrem informačných seminárov, ktoré mesto organizuje aj priamo v táboroch, uskutočňuje semináre aj pre dobrovoľníkov, pre ktorých mesto vytvorilo samostatný portál. V oblasti pracovnej integrácie mesto pripravuje databázu údajov o utečencoch (o dosiahnutom vzdelaní, kvalifikáciách a pod.), ktorú bude zdieľať s úradmi práce. Databáza by mala byť spustená do mája 2017.

2. Panel: Súčasná situácia v integrácii utečencov na miestnej úrovni v Slovenskej republike

Mária Hanzlíková, Oddelenie migrácie a integrácie cudzincov, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Zástupkyňa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR), Mária Hanzlíková, predstavila úlohy a kompetencie MPSVR SR, ktoré zodpovedá za tvorbu politiky a koncepciu pracovnej migrácie a integrácie cudzincov v SR a koordinuje implementáciu integračnej politiky. Základným strategickým dokumentom je Integračná politika Slovenskej republiky, ktorá  integráciu na úrovni samospráv chápe ako aktívne vytváranie podmienok na zapojenie cudzincov do občianskeho a politického života na miestnej úrovni. Tento dokument odporúča predsedom samosprávnych krajov, predsedovi Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) ako aj prezidentovi Únie miest Slovenska zapracovať integračnú politiku do akčných plánov samosprávnych krajov. Za potrebný považuje dostatok informácií o cudzincoch, ktorí žijú na území jednotlivých samospráv, vrátane štatistík. Bolo by vhodné, ak by samosprávy mali vlastné regionálne integračné koncepcie a podporovali aktívnu účasť cudzincov na živote v miestnej komunite vrátane politickej participácie.

Prístup samospráv k integračnej politike je z pohľadu MPSVR SR však zatiaľ obmedzený, nakoľko záujem o túto tému je zo strany samospráv relatívne nízky. Ako príklad aktivít v tejto oblasti uviedla projekt  Košického samosprávneho kraja a jeho Cestovnú mapu riadenej (legálnej) migrácie, ktorá obsahuje prehľad o cudzincoch legálne sa zdržiavajúcich na území tohto kraja alebo Nitriansky samosprávny kraj, ktorý je aktívny pri spoločensko-kultúrnej integrácii. Čo sa týka európskeho rozmeru, dotkla sa Akčného plánu na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín a záverov Rady k tomuto plánu, prijatých v decembri 2016 počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Sú návodom pre členské štáty, ako by mali prioritne postupovať pri integrácii ŠPTK. Tento plán zahŕňa oblasti pred a popríchodových opatrení, oblasť vzdelávania, integrácie na trh práce a prístupu k odbornej príprave, sociálnej inklúzie a ďalšie.

V oblasti financovania v rámci súčasného viacročného finančného rámca fondu AMIF na programové obdobie 2014-2020, členské štáty EÚ vyčlenili viac ako 765 miliónov EUR na tému integrácie ŠPTK. SR na špecifický cieľ integrácie a legálnej migrácie alokovala 5 285 893 EUR, v rámci ktorého sa ráta aj s podporou lokálnych, regionálnych a miestnych aktérov. Na záver Mária Hanzlíková uviedla, že MPSVR SR podporuje aktívny prístup zapojenia aktérov na regionálnej a lokálnej úrovni do procesu integrácie jednotlivcov najmä v oblasti bývania, sociálneho zabezpečenia, vzdelávania detí, územného plánovania a stavebného poriadku. MPSVR SR považuje za potrebné predovšetkým zlepšovanie komunikácie medzi ústrednou štátnou správou a samosprávou a rovnako plnohodnotné zapojenie migrantov do politického a spoločenského života na úrovni samosprávy.

Petra Achbergerová, Migračný úrad Ministerstva vnútra SR

Zástupkyňa MÚ MV SR, Petra Achbergerová, vo svojej prezentácii informovala o činnosti tohto úradu. Medzi jeho hlavné úlohy patrí tvorba a realizácia azylovej a migračnej politiky, legislatíva v oblasti azylu (t.j. zákon o azyle), príjem žiadateľov o azyl (správa troch azylových zariadení) a rozhodovanie o udelení/neudelení azylu alebo doplnkovej ochrany. MÚ MV SR spolupracuje v oblasti medzinárodnej ochrany so samosprávami už pri príjme žiadateľov, keďže tábory pre žiadateľov o azyl sa nachádzajú v Humennom, Opatovskej Novej Vsi a v Rohovciach. 

Ako už bolo spomínané, oblasť integrácie cudzincov je v gescii MPSVR SR. MÚ MV SR v tejto oblasti spolupracuje v súvislosti s osobami s udelenou medzinárodnou ochranou. Na Slovensku sa ročne integruje zhruba 200 osôb. Integračný projekt je financovaný z fondu AMIF a jeho realizátorom je mimovládna organizácia. Štát zabezpečuje zdravotnú starostlivosť a jednorazový príspevok vo výške jeden-a-pol násobku životného minima. MÚ MV SR tiež vykonáva vecnú kontrolu kvality služieb projektu v oblasti integrácie. Petra Achbergerová ďalej uviedla, že je potrebné vyvinúť koordinované úsilie na dobrú integráciu týchto osôb. Prijatie zodpovednosti za túto politiku a aktívne riešenie je najlepším spôsobom prevencie a odstránenia bezpečnostného rizika, na ktoré sa často upozorňuje. MÚ MV SR preveruje zdravotný stav žiadateľov počas azylovej procedúry v záchytnom tábore v Humennom, odkiaľ odchádzajú osoby, ktoré nie sú infekčné. Spomínané bezpečnostné riziko MÚ MV SR preveruje pomocou Slovenskej informačnej služby. Medzinárodnú ochranu teda na Slovensku dostanú len osoby, ktoré nie sú bezpečnostným rizikom.

V súčasnosti sa financovanie z fondov ukazuje ako nedostatočné. V roku 2015 SR prijala uznesenie vlády k príprave štátneho integračného programu, na základe ktorého bude štát aj finančne garantovať určité minimum, ktoré bude slúžiť na integráciu týchto osôb. Na programe sa pracuje od minulého roka a termín na jeho vypracovanie sa predĺžil do konca roka 2017.

V rámci systémových opatrení, chce MÚ MV SR viac rozvinúť spoluprácu so samosprávami.

MÚ MV SR by privítal, ak by bol v meste alebo v obci vyčlenený pracovník, ktorý by aspoň čiastočne riešil túto agendu, bol by s ňou oboznámený a dalo by sa s ním flexibilne komunikovať.

Následne sa Petra Achbergerová venovala oblastiam , v ktorých spoluprácu so samosprávami považuje za najdôležitejšiu. Najväčším problémom sa javí byť bývanie. Riešením by mohli byť sociálne byty, poskytnutie bytov s lacným nájomným, v ideálnom prípade by mestá a obce mohli ponúknuť ubytovacie kapacity súkromných osôb. Druhou kritickou oblasťou je zamestnanie. Azylanti a osoby s doplnkovou ochranou nepotrebujú pracovné povolenie a patria do kategórie znevýhodnených uchádzačov na trhu práce, čo môže zamestnávateľom prinášať výhody pri ich zamestnávaní. Mestá a obce by mohli pomôcť pri zamestnávaní týchto osôb vo firmách vo svojom okolí, pri vybavovaní bezplatných stáží, pri rekvalifikačných kurzoch a to najmä na začiatku integračného procesu. V oblasti vzdelávania by samosprávy mohli pomôcť pri umiestňovaní detí do škôl a škôlok, a to aj menšie mestá mimo regiónu Bratislavy a Košíc. MÚ MV SR vie poskytnúť podporu učiteľom v škôlkach a školách, kde sú deti umiestnené a to či už prostredníctvom pracovníkov MÚ MV SR alebo mimovládnej organizácie, s ktorou majú zmluvný vzťah.

MÚ MV SR vie poskytnúť samosprávam aj inú pomoc alebo podporu napr. pri budovaní kapacít v tejto oblasti, pri preklade tlačív, školení pracovníkov, výmenou skúseností z integrácie cudzincov na lokálnej úrovni pozvaním zahraničných hostí, diskusiou s pracovníkmi škôl či zdravotníckych zariadení a pod. Mestá a obce majú nezastupiteľnú rolu pri formovaní verejnej mienky, búraní predsudkov a stereotypov. Mestá a obce by taktiež mali prihliadať na cudzincov vo svojich strategických dokumentoch. Veľkým prínosom by bolo vytvorenie integrovaného pracoviska na mestských a obecných úradoch, ktoré by pomáhalo cudzincom v oblasti bývania, vzdelávania a zamestnania.

Milan Muška, Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS)

Za Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vystúpil jeho výkonný podpredseda Milan Muška. V úvode zdôraznil nutnosť reálneho pohľadu na vec. Situácia sa oproti minulosti zmenila, a aj pod vplyvom politikov, médií a sociálnych sietí ľudia nekriticky podliehajú rôznym vplyvom.

Kompetencie, ktoré musia samosprávy vykonávať sú zadefinované. Niekedy je však ťažké ovplyvniť mieru spolupráce zástupcov samospráv.  Preto je potrebné aj v tejto oblasti hľadať takých primátorov a starostov, ktorí sú ochotní spolupracovať a takto vytvárať funkčný životaschopný a trvalo udržateľný systém fungovania týchto vzťahov.

Súčasný právny, ako aj ekonomický systém na Slovensku neumožňuje implementovať túto politiku v širšom rozsahu a zabezpečiť jej financovanie a chod. Milan Muška považuje za potrebné rozšíriť kompetencie MÚ MV SR aj na ďalšie sféry, vzhľadom na to, že nie je reálne vyžadovať od starostov, aby si vytvárali nové inštitúty. V takomto prípade by došlo k miešaniu kompetencií štátnej správy a samosprávy. Ak je kompetencia v oblasti migrácie, sociálnej starostlivosti a zamestnanosti pod už existujúcim úradom/ministerstvom, je potrebné hľadať priestor aj odbornú kapacitu tam. Následne, ak to bude potrebné a efektívne nebude problémom delegovať túto už pripravenú funkciu na miestnu úroveň.

V druhej časti svojej prezentácie sa Milan Muška dotkol aj projektu, ktorý realizoval  ZMOS v spolupráci s odbornou verejnosťou s cieľom ukázať, ako žijú cudzinci medzi nami. V rámci jeho implementácie však vznikla aj situácia, že v dvoch mestách chceli občania v referende odvolať primátorov s obavou, že sa na území ich obce plánujú vytvoriť utečenecké tábory. Z tohto vyplýva jasná potreba komunikovať s verejnosťou o týchto témach. Občanom SR sú podsúvané rôzne populistické vyjadrenia a otázky, s ktorými sú konfrontovaní aj poslanci mestských zastupiteľstiev, starostovia atď. Výsledkom je to, že sa obávajú straty popularity a túto tému neotvárajú.

Spolupráca medzi štátnou správou a samosprávou je potrebná aj na strategickej úrovni. Milan Muška na záver požiadal MÚ MV SR, aby akúkoľvek informáciu ktorú má k dispozícii, či ide o odborný článok, usmernenie, stratégiu, manuály alebo výzvu, ktorá by bola vhodná pre podporu tejto témy zdieľal so ZMOS-om, ktorý ju posunie ďalej k starostom a primátorom. Taktiež prisľúbil aj spoluprácu svojich kolegov na praktickej úrovni. ZMOS je otvorený hľadaniu riešenia, ktoré by smerovalo k vytipovaniu siete tých, ktorí sa chcú zapojiť a majú na to aj vhodnú kapacitu a prostredie, vrátane podpory obyvateľstva, ktorá je na lokálnej úrovni nevyhnutná.

Tomáš Bauer, ADRA Slovensko / OZ Marginal

Ďalším prezentujúcim bol Tomáš Bauer, zastupujúci organizácie OZ Marginal a ADRA Slovensko, ktoré od decembra 2016 na Slovensku implementujú projekt zameraný na integráciu osôb s udelenou medzinárodnou ochranou. Vďaka AMIF sa môže projekt realizovať v období 3 rokov, pričom jeho pôsobnosť je celoslovenská (dve kancelárie sa nachádzajú v Bratislave a jedna v Košiciach). Cieľovou skupinou sú osoby, ktorým bol udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana. Ich počty sú nízke, jedná sa o desiatky ľudí ročne. Avšak nakoľko je situácia v oblasti integrácie cudzincov veľmi komplikovaná stáva sa, že sa k nim klienti vracajú.  Tento projekt nadväzuje na projekty, ktoré boli realizované v minulosti. Slabým článkom celého systému integrácie na Slovensku je, že podobne zamerané projekty sa neustále recyklujú a tak vykrývajú nedostatok systematických riešení, politík, činnosti a financií štátu. Štátny integračný program je preto dlhodobo veľmi očakávaný, nakoľko v súčasnosti neexistuje ucelená záchytná sieť pre takýchto ľudí.

Utečenci na Slovensku pochádzajú z Kuby, Sýrie, Iraku, Afganistanu, Ukrajiny, či Líbye. Od minulého roka prebieha pod gesciou MÚ MV SR aj relokačný program, vďaka ktorému sú na Slovensko relokovaní utečenci z Talianska a Grécka. V porovnaní s minulosťou sa profil cieľovej skupiny  zmenil a je veľmi rozmanitý. V minulosti boli klientmi najmä muži, ktorí sa v horizonte dvoch - troch mesiacov naučili jazyk a začali samostatne fungovať. V súčasnosti väčšinu tvoria zraniteľné skupiny, t.j matky s deťmi, starí alebo chorí ľudia, čo je náročné na integráciu a väčšia záťaž na pracovníkov  teréne. Mnohé osoby nemôžu pracovať a nemajú nárok na dôchodok.

V oblasti spolupráce so samosprávou Tomáš Bauer uviedol, že by bolo prínosom ak by samospráva vyčlenila pracovníka, ktorý by sa venoval sociálnym veciam aj pre túto skupinu občanov.  Zo začiatku by mohol pracovať v spolupráci s neziskovou organizáciou a MÚ MV SR a neskôr samostatne.

Pracovníci OZ Marginal a ADRA Slovensko poskytujú osobám podporu až do momentu, kým sa osamostatnia. Jedná sa hlavne o sociálnu prácu, pomoc pri hľadaní bývania, psychologické a právne poradenstvo, pomoc pri komunikácii s úradmi a pod. Zároveň organizácia zabezpečuje kurzy slovenského jazyka a socio-kultúrnej orientácie a poskytuje materiálnu a finančnú pomoc.

Tomáš Bauer na záver zdôraznil potrebu systémových riešení oproti súčasnému stavu. Riešením je zvýšenie záujmu štátu a jednotlivých rezortov o osvojenie si tejto agendy a ochoty venovať sa potrebným zmenám. Možnosť 3-ročnej implementácie projektu je veľmi pozitívnym prínosom a posunom. Na druhej strane negatívom je, že dobre fungujúce individuálne kontakty s jednotlivcami, ktorí sú ochotní pomôcť nie sú systematizované a je riziko, že pri personálnych výmenách na úradoch a v samosprávach sa kontakt preruší. Nezastupiteľné miesto v projekte majú dobrovoľníci a cirkvi. Vyzdvihol aj dobrú spoluprácu s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, hlavne čo sa týka pomoci pri nástrojoch pre znevýhodnených uchádzačov na trhu práce. 

Medzi oblasti potrebných systémových zmien možno zaradiť prístup k finančnej podpore (v súčasnosti sú to len dávky v hmotnej núdzi), zaradenie do systému verejného zdravotného poistenia aj osôb s doplnkovou ochranou, prístup detí k vzdelaniu, k zamestnaniu a spolupráca so zamestnávateľmi.

Michaela Pobudová, iniciatíva Kto pomôže

Michaela Pobudová  z iniciatívy Kto pomôže? predstavila aktivity organizácie, ako aj vzájomné možnosti spolupráce a podpory vo vzťahu k samosprávam. Iniciatíva vznikla v r. 2015 založením webovej stránky, kde zakladatelia hľadali 1000 dobrovoľníkov na presídlenie 100 utečeneckých a vysídlených rodín z Iraku a zo Sýrie. Aj vďaka medializácie témy reagoval na iniciatívu veľký počet ľudí, ktorí boli ochotní pomôcť. Nakoľko stanovisko vlády SR bolo k danej veci negatívne, organizátori sa rozhodli využiť sieť ľudí na založenie dobrovoľníckej organizácie pomáhajúcej cudzincom pri integrácii. V súčasnosti organizácia realizuje svoju činnosť v rámci niekoľkých pilierov.  Prvý pilier je dobrovoľnícky program implementovaný v 4 mestách, kde sa nachádzajú integračné kancelárie. Dobrovoľníci vyučujú slovenský jazyk, vedú konverzácie, pomáhajú s baby-sittingom, s hľadaním práce, či bývania. Druhý pilier sa týka vzdelávania a profesionálneho rozvoja. V roku 2015 zorganizovali v spolupráci s firmou Accenture počítačový kurz, ktorý plánujú zopakovať a pridať aj jazykové kurzy. Michaela Pobudová uviedla, že iniciatíva funguje doplnkovo k existujúcim službám. Spolupracujú s organizáciou ADRA a OZ Marginal a snažia sa realizovať také služby, ktoré nemá možnosť poskytnúť originálny poskytovateľ služieb integrácie. Tretí pilier je komunitný a zahŕňa spoločné aktivity pre utečencov aj pre Slovákov, kde majú možnosť sa spoznať, komunikovať. Tieto aktivity zatiaľ fungujú len v Bratislave, kde sídli Kto pomôže.

Následne sa Michaela Pobudová zamerala na dobrovoľnícky program, aby predstavila možnosti jeho využitia samosprávou  pri pomoci s integráciou utečencov na lokálnej úrovni.  Dobrovoľníci sú občania konkrétnych miest alebo obcí, ktorí sú ochotní pomôcť. Sú multiplikátori vo svojej komunite, majú prvý kontakt s utečencom a vedia svoju skúsenosť posunúť ďalej. Dobrovoľník sa stáva súčasťou sociálnej siete utečenca, ktorú je dôležité udržať koherentnú a živú, aby sa znížilo riziko, jeho marginalizácie. Dobrovoľník je tiež často bližšie klientovi ako sociálny pracovník, ktorý funguje ako profesionál a udržuje si odstup. Pre samosprávu samotnú, ktorej cieľom je znížiť „bariéry“ existujúce v meste, môžu byť práve dobrovoľníci dobrým nástrojom. Často sú títo ľudia kreatívni a sami prídu s dobrým a nízkonákladovým riešením. Na to, aby toto celé fungovalo, je potrebné zabezpečiť profesionalitu a kvalitu. Dobrovoľník musí mať reálne očakávania, dostať vzdelávací tréning a byť pripravený na človeka z inej kultúry. Je vhodné mať psychológa na dobrovoľnícku skupinu a riešiť s nimi prípadné problémy.

Samosprávam môže iniciatíva pomôcť vytvorením dobrovoľníckej skupiny v danej lokalite tak, aby bola úplne autonómna a v réžii samosprávy. Obce a mestá môžu pomôcť napr. vyjadrením podpory formou marketingu, posunutím informácie o nábore nových dobrovoľníkov, či propagáciou akcie. Nápomocným môže byť napr. poskytnutie priestorov na tréningy/kurzy. Iným druhom pomoci by bolo prevzatie funkcie koordinátora dobrovoľníckej skupiny zamestnancom samosprávy, ktorý by bol aj styčnou osobou v danom meste,  napr. formou štvrtinového úväzku.

Elena Gallová Kriglerová, Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK)

Na záver panelu vystúpila Elena Gallová-Krieglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK), ktoré na Slovensku realizuje výskumy týkajúce sa integrácie migrantov a iných menšín. Výsledky ich výskumov poukazujú na veľmi dôležitú úlohu samospráv pri integrácii. Je dôležité samosprávam vysvetľovať, prečo je integrácia migrantov dobrá pre samosprávy, pre obyvateľov aj pre migrantov samotných. Podľa Krieglerovej sa migranti a utečenci najlepšie integrujú vtedy, keď sa cítia byť vítaní - toto je možné dosiahnuť na lokálnej úrovni. Človek sa nikdy neintegruje do štátu, ale vždy sa integruje do nejakej komunity, susedstva a pod.

V tomto prípade nejde iba o samotných migrantov, ale o celkové spolužitie. Na Slovensku je nízka dôvera ľudí voči sebe, voči inštitúciám, narastá sociálne napätie a extrémizmus, a práve lokálne politiky inklúzie a integrácie môžu napomáhať k väčšej súdržnosti medzi ľuďmi. Každá lokalita má vlastný kontext a preto sa nedá pracovať len z centrálnej úrovne, treba vždy reflektovať, aká je historická, politická, sociálna, ekonomická situácia v danej lokalite a podľa toho nastavovať lokálne politiky. Samospráva má tiež unikátnu možnosť koordinovať rôznych aktérov na lokálnej úrovni. Na samosprávu je prenesených veľa kompetencií zo štátnej správy. Samospráva je vždy najbližšie k občanom a preto by mala byť prvá, ktorá sa o nich stará. Dôležitá je aj politická a občianska participácia, cudzinci s trvalým pobytom v lokalite majú právo voliť a byť volení - t.j. môžu sa stať súčasťou komunity a ovplyvňovať veci a dianie na lokálnej úrovni, čo je dôležité pre sociálnu súdržnosť. Zmena optiky od problémov cez výzvu po príležitosť je to, čo nám pomôže na tému nazerať efektívnejšie ako sme doteraz zvyknutí. Hlas migrantov je dôležitý, oni by mali byť tí, s ktorými by sme mali hovoriť práve aj o integrácii. Takisto samospráva si pozná svojich obyvateľov, vie kto tam žije a vie sa ich najlepšie pýtať svojich občanov na názor.

Čo sa týka sociálneho napätia a odmietavého postoja obyvateľov, opäť je to samospráva, ktorá by mala vedieť, možno aj za pomoci iných aktérov, napr. dobrovoľníkov a profesionálov, mediovať konflikty a pripraviť obyvateľstvo na to, že žijeme v čoraz rozmanitejšom svete. V zahraničí, ale aj na Slovensku sa javí ako efektívne mať inkluzívne politiky zamerané nielen na jednu skupinu obyvateľstva.

Následne hovorila o projekte, v ktorom ZMOS oslovil CVEK pri vytváraní lokálnych stratégií integrácie migrantov so samosprávami. ZMOS vniesol do projektu dôveryhodnosť a pomohol úspechu realizácie politík. Počas 2 rokov projektu bolo vybraných  7 samospráv, s ktorými sa pracovalo na tvorbe lokálnych integračných politík. Vytvorili spolu tzv. „inšpiromat“, t.j. približne 30-35 opatrení, ktoré by mohli lokálne politiky obsahovať. Každá samospráva si podľa svojej potreby a lokálneho kontextu vybrala, ktoré opatrenia by chcela implementovať. Keď však v roku 2015 nastala “utečenecká hystéria“ a jej medializácia, malo to výrazný vplyv na úspech projektu. Napriek tomu sa mestským zastupiteľstvám v 5 zo 7 miest podarilo dané opatrenia prijať. Žiaľ skončením financovania projektu bolo možné realizovať len opatrenia, ktoré si nevyžadovali veľké finančné krytie. 

Na záver Elena Gallová-Krieglerová zdôraznila, že samosprávy nemôžu pracovať na integrácii bez podpory štátu. ZMOS môže v tomto zohrať významnú úlohu. Obce a mestá ZMOS-u dôverujú, preto je dobrým partnerom pre implementáciu aktivít. Podľa nej je tiež dôležité, aby sa k tejto agende na úrovni štátu prihlásila vláda. Štát by mal dať rámec, zastrešenie, základnú koordináciu, financie a podporovať samosprávy v aktivitách aj po odbornej stránke, a mal by na to využiť či už vlastné kapacity alebo kapacity mimovládnych organizácií. Samosprávy majú kľúčovú úlohu, no bez podpory štátu sa tomu nielenže nebudú chcieť venovať, ale ani nebudú vedieť ako.

Záverečné zhrnutie

Vedúca Úradu IOM v SR Zuzana Vatráľová na záver poďakovala všetkým hosťom za hodnotné vstupy a ocenila, že celé podujatie a diskusia boli venované tomu, ako vieme pomôcť, a spájať kapacity. Aj z toho dôvodu je potrebné ďalej pokračovať  v rozvíjaní a riešení tejto témy na Slovensku. Ak existuje priama komunikácia aktérov, ktorí dokážu navzájom diskutovať o tom, čo funguje a čo nefunguje a ochota spolupracovať, vytvára sa priestor pre zlepšenie a hľadanie spoločných riešení. IOM podporí takýto proces a ďalšie podnetné stretnutia v tomto smere aj v rámci aktivít Európskej migračnej siete, ktorej je koordinátorom.

 

Pripravila: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), jún 2017

 

Ďalšie materiály:

Program – konferencia EMN Úloha samospráv v integrácii utečencov (358 kB)

Informácie o prezentujúcich (535 kB)

Akčný plán integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín (376 kB)

Agenda miest pre EÚ (566 kB)

 

Fotografie zo stretnutia:

Fotogaléria z Konferencie EMN Úloha samospráv pri integrácii utečencov

 

Prezentácie na stiahnutie:

Stiahni všetko (9,44 MB)

Petra Achbergerová – Migračný úrad a spolupráca so samosprávami (1,51 MB)

Tomáš Bauer – Projekt Step 3 (721 kB)

Pavel Čejka – Integrácia utečencov v meste Bzenec (845 kB)

Grzegorz Gajewski – Integrácia štátnych príslušníkov tretích : výzvy a priority z perspektívy EÚ (The integration of third-country nationals: challenges and priorities from an EU perspective) (650 kB)

Elena Gallová Kriglerová – Úloha samospráv v integrácii migrantov (485 kB)

Mária Hanzlíková – Integrácia cudzincov na lokálnej úrovni (747 kB)

Thomas Müller – Integrácia utečencov v praxi na príklade mesta Norimberg, Nemecko (Refugee Integration in Practice by the example of the City of Nuremberg, Germany) (811 kB)

Michaela Pobudová – Iniciatíva Kto pomôže?: Spolupráca so samosprávami (3,02 MB)

Mattias Sjölundh, Martin Söderström – Integrácia v Åre, Švédsko (Integration in Åre, Sweden) (1,76 MB)